Označenie Balkánu za sud s pušným prachom sa stalo už takmer mediálnou floskulou, často používanou bez konkrétneho významu. Vzniklo zrejme v období rozpadu osmanskej moci na prelome 19. a 20. storočia, ktorý v regióne vyvolal nestabilitu a sériu krvavých konfliktov. Obľúbená metafora sa oprášila začiatkom 90. rokov, keď uprostred chaosu a brutality bratovražedných vojen zmizla z európskych máp Juhoslávia, kedysi vzorový socialistický štát južných Slovanov.
Sud s pušným prachom však ani vtedy svoj explozívny potenciál nevyčerpal. Opäť sa otvorene pripomenul pred prelomom tisícročia v surovom vraždení v Kosove. A jeho tiché bublanie sa neustále ozýva z neďalekej Bosny a Hercegoviny (BaH). Krehkej a heterogénnej krajiny, ktorú pohromade drží asi len zložitý systém zdieľania moci zavedený Daytonskou mierovou dohodou. Štátu, ktorý svojou rôznorodosťou veľmi evokuje akúsi Juhosláviu v malom.
Od podpísania Daytonskej dohody práve tento rok v decembri uplynie 30 rokov. Namiesto osláv sa objavujú obavy a temné prognózy, že sa ich BaH ako jednotná krajina ani nemusí dožiť. Mnohí pritom pripomínajú, že práve dianie v Bosne sa stalo bezprostrednou rozbuškou vypuknutia prvej svetovej vojny po tom, ako v júni 1914 zavraždili v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda.
Podľa skeptikov by sa prípadná dezintegrácia Bosny a Hercegoviny tri desaťročia po Daytone mohla stať impulzom pre vypuknutie novej ozbrojenej konfrontácie. A to nielen regionálneho, ale i širšieho európskeho konfliktu s nepredvídateľnými následkami.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.