Zmeny vo vzťahu voči Európskej únii sa netýkajú len takzvaných nových členských krajín, ktoré do nej vstúpili v roku 2004 či neskôr, ale aj jej zakladajúcich členov. V priebehu posledných 10 až 15 rokov prešli vývojom aj postoje Francúzska a Nemecka, ktoré sú považované za hlavné motory európskej integrácie. Paríž a Berlín tak reagovali na meniace sa geopolitické a ekonomické výzvy, akým je napríklad vojna na Ukrajine či vládnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Zotavovanie sa z krízy
Obdobie 2012 a 2013, kedy sa Európa spamätávala z veľkej finančnej krízy, bolo poznačené akcentom na stabilitu a integráciu eurozóny. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v roku 2012 zdôrazňovala kľúčovú úlohu Nemecka v EÚ najmä v úsilí o prekonanie dlhovej krízy.
Upozornila, že Nemecko s 80 miliónmi obyvateľov potrebuje EÚ s 500 miliónmi obyvateľov na dosiahnuti...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.