Netajíte sa názorom, že v oblasti obnoviteľných zdrojov energie Slovensko zaostáva za ostatnými európskymi krajinami. Kde vidíte dôvod takéhoto zaostávania?
Hlavný problém vidím na úrovni vládnych politik. Vláda zmenila ich smerovanie – dnes je zamerané na veci, ktoré príliš nesúvisia s dekarbonizáciou. Skôr je to o bezpečnosti dodávok. Samozrejme, tá je tiež dôležitá, ale nie je žiadnym zásadným spôsobom ohrozená. Plyn k nám prúdi i naďalej – síce cez nie cez Ukrajinu, ale cez Maďarsko. A máme takisto LNG. Navyše celé odvetvie sa začalo dosť významne transformovať. Myslím si, že v tejto oblasti sa v minulosti na Slovensku spravilo dosť veľa, a to aj kvôli vojne na Ukrajine či energetickej kríze.
Prečo sa teda nehýbeme vpred?
My síce bežíme dopredu, ale akosi je to pomalšia cesta. Iné krajiny nás buď už dávno predbehli, alebo nás v tejto chvíli obiehajú. A práve na to chcem poukázať – my strácame pozíciu, už nie sme ničím výnimoční. Máme tu síce jadrové elektrárne, to je naozaj úžasné. Máme dekarbonizovaný mix, ale čo ďalej? Iba toto nás nezachráni, lebo nové jadro sa v praxi veľmi ťažko stavia, keďže je veľmi drahé. Navyše sa tu bavíme o horizonte dajme tomu 20 rokov. Za ten čas sa garantovane takmer všetko zmení. Vidíme predsa, čo sa na základe rôznych okolností dokáže zmeniť v priebehu dvoch či troch rokov, a nie za 20 rokov.
Čo sa s tým dá robiť?
Mali by sme sa sústrediť v prvom rade na osvedčené riešenia zo zahraničia, ktoré sú dostupné už teraz a sú relatívne rýchlo realizovateľné. My v SAPI hovoríme, že by to mali byť obnoviteľné zdroje energie, a to primárne pre vlastnú spotrebu. To sa v zásade deje. Problém je ten, že štát tomu nedáva príliš veľkú podporu. Potom sú tu aj väčšie zdroje, potrebné napríklad na dekarbonizáciu priemyslu. No a tam sa nedeje doslova nič. Priemysel jednoducho nemá k dispozícii dostatočne veľa zelenej elektriny, ktorá je lacnejšia.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.