V doprave môžeme byť kľúčový hráč

Môžeme sa o Slovensku rozprávať v intenciách dopravného a logistického uzla Európy?
Momentálne nie, aj keď nárast logistických parkov akoby túto atmosféru navodzoval. Na druhej strane, oproti iným krajinám máme značné výhody, takže takýmto centrom by sme sa skutočne mohli stať.

Konkrétne?
Súvisí to so širokorozchodnou traťou. Po správe spred dvoch týždňov (na samite v Rige došlo medzi šestnástimi krajinami Európy a Čínou k podpísaniu dohody o posilnení spolupráce – pozn. red.) by sme sa mohli stať z dôvodu logistiky významným hráčom v Európe. Mohli by sme si zabezpečiť profit pre Slovensko z prekladiska samotného, následne z mýta toho, čo sa preloží na cestu na kamióny, zároveň na úzkorozchod a bude sa distribuovať po celej Európe. Pravda, ak si nenecháme vziať geografickú a geopolitickú výhodu a nenecháme si projekt, ako sa pôvodne plánovalo, zobrať do Viedne.

Ondrej Matej Peter Mayer

​

Koľko ton ročne by mala dosiahnuť kapacita prekladiska?
Ročne dvanásť miliónov ton. Štúdie hovoria až o 40 miliónoch, ale to je nezmysel. S takým množstvom sa rátalo, len aby vyšla návratnosť. Reálne je možné zobrať len 12 miliónov ton tovaru z lodí a presmerovať ich na Transsibírsku magistrálu. V tom prípade by sme sa stali kľúčovým hráčom. Ak sa širokorozchodná trať potiahne až do Viedne, srdcom by sa stalo Rakúsko. My si v žiadnom prípade nesmieme túto výhodu zobrať! Prepočty ukazujú, že zhruba 70 percent dopravy smeruje na širokorozchod, 20 percent na cestu a asi len tri percentá na lodnú a riečnu dopravu.

Čo môže pre naplnenie tohto zámeru urobiť štát?
Zabezpečiť kvalitnú cestnú a železničnú infraštruktúru. Nemal by budovať prekladiská, pretože tie si dokáže urobiť privátny sektor. Nerozvíjal by som myšlienku ministerstva dopravy, že začneme stavať ďalšie štyri intermodálne...