Sparťanský život na internátoch Bratislavy

Je už tradíciou, že v autobusových linkách 31 a 39 bratislavskej mestskej hromadnej dopravy je osobný priestor luxusom a čerstvý vzduch v lete nesplneným snom. Viac než chcené prekročenia intímnej zóny pomohli už k vzniku viacerých priateľstiev s viac či menej dlhým trvaním, ako je trať týchto autobusov. Spoje spájajúce Vysokoškolské internáty Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline so zvyškom Bratislavy často prirovnávajú k cestovaniu v Indii. Nie je nič nezvyčajné, keď sa študent do nich nezmestí ani na počiatočnej zastávke. Na sociálnych sieťach vznikli už viaceré podujatia, ktorých cieľom bolo zistiť, akú veľkú masu študentov dokáže autobus 39 pohltiť. V roku 2003 padol rekord, keď to bolo až 359 ľudí. Minulý rok sa študenti rozhodli tento rekord prekonať, no skončili na čísle, ktoré na autobuse aj svieti, 39.

Tento autobus nás aj v rajóne študentov vyhodil. A hľadanie ťahákov na zodpovedanie otázky, aký je stav našich internátov, sa mohol začať. Na zastávke nachádzame dievčatá opúšťajúce študentské mestečko a pýtame sa ich, ako sa im býva. Mladá brunetka priznáva, že sa jej býva dobre. Síce je v nezrekonštruovanej časti, ale s novým nábytkom. Viac kritizuje polohu internátov, pretože cestovanie je pre ňu zdĺhavé.

Ďalšia študentka však entuziazmom už tak nehýri. Spomína pleseň v kúpeľni, ktorá sa síce podľa nej dá prežiť, ale zdravotné podmienky vyhovujúce rozhodne nie sú. Do kuchýň radšej nechodí a na našu otázku o ich zariadení reaguje, že si ju poväčšine aj tak vybavili študenti.

Kedysi normálny postup, teda...