Odpradávna spája severný Atlantický oceán s oblasťou Veľkých jazier. Dlhá a mohutná Rieka svätého Vavrinca, po ktorej od 16. storočia európski prieskumníci objavovali neznáme územia, patrí nielen k najväčším vodným tokom severoamerického kontinentu, ale je aj jednou z jeho najdôležitejších lodných trás.
Asi 300 kilometrov severovýchodne od kanadského Quebecu, zhruba v polovici plavby po prúde k oceánu, kde jej šírka dosahuje až 50 kilometrov, je miesto, ktoré na potápačov – výskumníkov i dobrodruhov – pôsobí ako magnet. Zostup pod hladinu je však výsadou len tých najskúsenejších. Voda je tu aj uprostred leta mrazivá a silné prílivové prúdy spolu s kalom znižujú viditeľnosť takmer na nulu.
Práve tu odpočíva v štyridsaťmetrovej hĺbke vrak zaoceánskeho parníka Empress of Ireland. Leží naklonený v ostrom uhle a pokrytý vrstvou bahna.
„Pravá strana každej miestnosti je ním zanesená spolu so všetkými predmetmi, ktoré sa uvoľnili, keď sa loď potápala. V jedálni sa zdá, že dubové stoličky a stoly sa vznášajú v bahne ako naplavené drevo a zo strmého stropu visia zvyšky svietidiel,“ opisuje ho v knihe Stratené parníky známy oceánograf Robert Ballard, ktorý vrak kedysi skúmal.
Spomína aj príbeh potápača, ktorý v útrobách objavil škatuľu s úhľadne zviazanými novinami. Hoci ich voda uväznila na dlhé veky, papier bol stále biely a písmo čitateľné.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
