Tak vyzerá izba Adely Ostrolúckej, bolestnej lásky Ľudovíta Štúra. Možno práve tu zaľúbená dievčina hrávala na klavíri svojmu ctiteľovi. Možno by si obaja pred oltárom navliekli na prsty svadobné obrúčky, keby Ľudovít prijal miesto tajomníka súdu, ktoré mu vybavil Adelin vplyvný otec.
Vo vstupnej hale renesančného kaštieľa latinský nápis na kamennej tabuli hlása: „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet.“ Datované roku 1636. Zbožné želanie rodu Ostrolúckych, národná kultúrna pamiatka chátra. Štát o ňu nemá záujem. Národný buditeľ by asi zaplakal. A nielen on....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.