Malá dedinka Odzisi uprostred kaukazských hôr v strednom Gruzínsku. Na prvý pohľad úplne vyprázdnená, bežného človeka tu stretnete len sporadicky. Pokoj je tu však len zdanlivý. „Vidíte tie kopce na druhej strane rieky? Tam je vojenské stanovište ruskej armády. Pozorne sledujú, čo sa deje na gruzínskej strane,“ vysvetľuje policajt Vladimír Tatarka, jeden zo šestice slovenského kontingentu v medzinárodnej monitorovacej misii Európskej únie v Gruzínsku.
Šestica Slovákov pomáha na hraničnej línii Gruzínska s Južným Osetskom a Abcházskom udržiavať krehké prímerie. V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako k zamrznutému konfliktu došlo, čo Slováci na Kaukaze robia aj ako môže naša krajina prispieť k riešeniu situácie.
1. Prečo je na Kaukaze zamrznutý konflikt?
Južné Osetsko a Abcházsko ležiace na južných svahoch Kaukazu boli v Sovietskom zväze súčasťou Gruzínska, v jeho rámci sa však tešili autonómnemu statusu. Koncom 80. rokov minulého storočia, teda s blížiacim sa rozpadom Sovietskeho zväzu, sa v oboch autonómnych oblastiach začali ozývať hlasy po nezávislosti. Tie vyvrcholili začiatkom 90. rokov po zániku Sovietskeho zväzu jednostranným vyhlásením nezávislosti. Tú však Gruzínsko neuznalo a obe oblasti naďalej považovalo za časť svojho územia.
Situácia sa vyostrila v noci zo siedmeho na ôsmeho augusta 20...
Zostáva vám 85% na dočítanie.