Po desiatky rokov situácia ako tá v Stupave nikomu neprekážala. Jednoducho to tak bolo a kostolné zvony, kohúty, miestny rozhlas či zvuk kosačky patrili k Stupave tak ako obrysy Petržalky k panoráme Bratislavy. V posledných rokoch sa však vec zmenila. A to až tak, že jednému z pôvodných obyvateľov susedia napríklad otrávili sliepky. Ani po viacerých sťažnostiach sa totiž ráno neprestali ozývať.
Stupava je síce so svojimi 12-tisíc obyvateľmi malým mestom, ako však uviedla jedna z jej obyvateliek, „predtým to tu bolo ako na dedine a nikomu kosenie či kohúty nevadili. Teraz sa sem presťahovali ľudia, ktorí chcú žiť síce v dome, ale s výhodami mesta.“
Podobná situácia sa opakuje prakticky vo všetkých obciach v okolí Bratislavy. V posledných rokoch sa do nich totiž podľa odhadov odborníkov prisťahovalo okolo 70-tisíc nových obyvateľov a v niektorých prípadoch dokonca počtom prevýšili pôvodné obyvateľstvo.
Vďaka masovým developerským projektom migrácia prebehla veľmi rýchlo a obyvateľstvo sa tak nestihlo premiešať. Okrem toho sú zväčša navrhnuté tak, že k stretnutiu dvoch svetov takmer neprichádza.
Mnohí z nových obyvateľov sa tak cítia viac doma vo svojom pôvodnom bydlisku, kde si aj nechávajú trvalý pobyt, v dôsledku čoho obce pri Bratislave prichádzajú o pekný balík peňazí. Podľa odhadov autorov publikácie Suburbanizácia – ako sa mení zázemie Bratislavy, je to ročne okolo 40 miliónov eur.