Napätie je podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Kataríny Moravanskej spôsobené predovšetkým tým, ako sa migrácia realizuje. Ako totiž vysvetlila v odbornom článku Lokálne spoločenstvá a proces suburbanizácie, nové obydlia vznikajú často v kontakte so starou zástavbou, ktorá je osídlená pôvodným obyvateľstvom s úplne inou sociálnou štruktúrou.
Developerské projekty totiž pozostávajú z rovnakých domov, ktoré si môžu dovoliť ľudia s podobnou ekonomickou situáciou a ktoré priťahujú rovnaký typ ľudí. Pôvodné štvrte sú však zmiešané a bývajú tam ľudia rôzneho sociálneho postavenia.
Okrem toho je podľa Martinu Švedu z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a spoluautora publikácie Suburbanizácia veľkým problémom aj izolácia nových štvrtí. „Často sú uprostred poľa hodené domy bez nadväznosti na existujúcu sieť. Títo ľudia sa nikdy sociálne neintegrujú,“ skonštatoval.
Väčšina projektov totiž ponúka iba domovú výstavbu a nepočíta s priestorom na sociálnu vybavenosť. „Ľudia tam z toho dôvodu nežijú, iba prespávajú a všetky aktivity realizujú mimo obce,“ dodal. Tento stav sa však dá zmeniť už iba ťažko.
Územné plány sa menili pred rokmi, pozemky sa predali, a ako skonštatoval Šveda, „ľahko sa to kreslilo do plánov, no možno málokto mal vizionársky pohľad a uvedomoval si, aké to bude mať dôsledky v budúcnosti“.