V Európe je asi najznámejšou komunitou takéhoto typu dánske slobodné mesto Christiania, ktoré vzniklo ešte v 70-tych rokoch minulého storočia. Squateri a bezdomovci a umelci obsadili bývalú vojenskú základňu dánskej armády. Bolo to v čase, keď bol v Kodani problém s bývaním a podľa niektorých tak Christiania vznikla na protest proti tejto situácii.
Iní však hovoria, že išlo o protest proti vtedajšej spoločnosti ako celku, ktorá svojou byrokraciou pripravovala ľudí o ich slobody. Christiania funguje už takmer 50 rokov a ide tak o jednu z najdlhšie existujúcich komún na svete.
V manifeste, ktorý vysvetľuje ciele tejto komunity sa píše, že chce byť samostatne riadenou spoločnosťou, sebestačnou a „snažiacou sa o odvrátenie psychologickej a fyzickej biedy, do ktorej sa civilizácia dostala. No a samozrejme, súkromné vlastníctvo sa v jej začiatkoch považovalo za niečo nemorálne.
Ľudia v komunite tak dostávajú za svoju prácu akýsi základný príjem, ktorý je pre všetkých rovnaký. Zvyšok zo zisku, ktorý prinášajú rôzne podniky v rámci Christianiy idú do spoločného mešca a o ich použití sa rozhoduje komunitne.
Za roky existencie sa z tejto kodanskej štvrte stala druhá najnavštevovanejšia atrakcia v Dánsku, čo jej prináša nemalé peniaze. Christiania je totiž plná kaviarní, reštaurácii či obchodíkov.
Najväčšie peniaze sa však točia na trhu s marihuanou a hašišom. Tie sú v Dánsku zakázané, ich predaj v rámci Christianiy ale štát toleruje. Na neslávne známej Pusher Street sa tak v stánkoch voľne predávajú, tieto výnosy ale nekončia v spoločnom mešci Christianiy. Obchod ovládajú gangy a už viackrát spôsobil mestu problémy. Polícia je aj kvôli tomu v meste na dennej báze.
Okrem kontroverznému predaju drog malo toto slobodné mesto až do roku 2012 aj iný problém so štátom. Pozemky a budovy, ktoré jej obyvatelia obývali totiž patrili štátu a boli teda nelegálne okupované. V roku 2012 však vláda prišla s riešením a obyvateľom ponúkla odpredaj za veľmi výhodné ceny.
To sa síce priečilo jednému zo základných princípov komúny a to, že súkromné vlastníctvo je niečo nemorálne, nakoniec sa ale založil fond, ktorý pozemky odkúpil. To však ale tiež viedlo k zvýšeniu nájmu, ktorí musia obyvatelia platiť.
Dnes Christiania vyzerá inak ako v 70-tych rokoch. Veľa obyvateľov zostarlo a paradoxne dostávajú od štátu, z ktorého sa snažili utiecť, a proti ktorému bojovali, dôchodok. Paradoxné okrem toho je, že na starobu niektorí z Christianiy odchádzajú, nemôžu si ju totiž dovoliť. Tým, že fond si musel zobrať pôžičky, aby mohol pozemky odkúpiť, totiž došlo aj k zvýšeniu nájmu.