Po dlhých týždňoch strávených na nemocničnom lôžku sa Candrákovej napokon darí preplávať na breh života. Nedokáže však prejsť ani jediný krok. Stuhnuté svalstvo, preležaniny si účtujú svoju daň. Učí sa chodiť i rozprávať, za výdatnej pomoci manžela i detí. Možno až teraz si naplno uvedomuje nesmiernu súdržnosť vlastnej rodiny. Aj šéf firmy preukázal neoceniteľnú solidaritu a povybavoval viac, než sa dalo.
Ako malé dieťa sa teší každému – hoci aj drobnému – úspechu. „Po príchode domov mi trvalo dva mesiace, kým som si ako-tak dala do poriadku končatiny. Bola som na seba pyšná, keď som úplne sama dokázala prejsť peši z prvého poschodia a dôjsť až po bránu. Neskôr som sa dokázala postaviť až k tretej bráne, urobiť prvé koliesko okolo domu, tretie,...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
