Nevysmievajme sa stúpencom siekt, hovorí teológ Miroslav Kocúr

Čo znamenajú pre veriacich zavreté kostoly v čase veľkonočných sviatkov?

 Sú najvýznamnejším sviatkom kresťanstva. Veľká noc je vrcholom liturgického roku, preto je účasť na bohoslužbách pre nich taká dôležitá. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je centrálnym tajomstvom kresťanskej viery.

 Nie sú pre istou náhradou omše v televízii či na sociálnych sieťach?

 Neposkytujú možnosť svätého prijímania. Najmä v katolíckej cirkvi je ich prítomnosť spojená s účasťou na eucharistii. Moderné technológie to neumožňujú. Celá cirkev sa nachádza z hľadiska sviatostnej osobnej praxe v úplne bezprecedentnej situácii.

 Slovenská pravoslávna cirkev odmietla zrušiť bohoslužby, ako aj pitie z jedného kalicha. Neskôr síce svoje stanovisko otočila, no ako ste to vnímali?

 To je práve tá rovina duchovnej reflexie. Či viera a rozum sa u veriaceho navzájom spájajú a podporujú, alebo protirečia. Ak sa pravoslávna cirkev domnieva, že eucharistia nie je zdrojom nákazy, tak to nie je kompetentné vyjadrenie. Veď každý predsa vie, ako sa vírus prenáša. Podávanie svätého prijímania je analogické s gréckokatolíckou cirkvou, a tá sa proti zákazu neohradila. 

Čo z toho vyplýva?

To je otázka tých náboženských interpretácií. Konšpiračný spôsob vysvetľovania viery ako čohosi magického nastáva, keď náboženské pravdy ignorujú interdisciplinárny dialóg, základné poznatky prevencie, medicíny či hygieny. No aj všeobecného vzdelania a osobnej zodpovednosti. Toto sa v 21. storočí nemôže diať. Zjednodušené náboženské predstavy tu ešte stále máme. Bohužiaľ.

 Aj Konferencia biskupov Slovenka prijala rázne opatrenie, napriek zákazu sa však v niektorých lokalitách sa omše konali.

 Ľudia sú zvyknutí a zvlášť starí ľudia. Každodenná návšteva kostola bola do istej miery socializáciou. Teraz nemôžu ísť von, ani do kostola, ani na sväté prijímanie. Je však nezodpovedné, ak ich v tomto prístupe podporujú kňazi.

 Len pred pár dňami sa na you tube objavilo duc...