Českom otriasla kauza účasti ruských špiónov na explóziách v muničných skladoch vo Vrběticiach z roku 2014. Zažili ste počas svojej spravodajskej kariéry niečo podobné, alebo je to výnimočná vec?
Ak je oficiálna verzia pravdivá, tak to je bezprecedentná vec. O tom niet najmenších pochybností. Zároveň treba zdôrazniť, že Vrbětice ako také nepredstavovali pre Rusko žiaden bezpečnostný problém. Vo vyšetrovacej verzii teda môže byť pravda v tom, že to nemalo vybuchnúť tu, ale niekde inde. Na druhej strane je úplne jedno, či bol úmysel iný, ako to nakoniec dopadlo. Výsledok je taký, aký je – dvaja mŕtvi a škody za miliardu českých korún, ktoré stála obnova a vyčistenie územia po explóziách. To je skutočne veľa peňazí. V každom prípade to bol akt na hranici nepriateľstva.
Prekvapilo vás na ňom niečo špeciálne?
Prekvapilo ma veľa vecí. Prvou je načasovanie jeho zverejnenia. Druhou je to, že sa v súvislosti s touto kauzou ukazuje, že o nej premiér Andrej Babiš aj minister vnútra a zahraničných vecí Jan Hamáček vedeli. A napriek tomu sa správali tak, akoby sa nič nedialo. Hamáček chcel letieť do Moskvy a vláda stále uvažovala, že pošle bezpečnostný dotazník spoločnosti Rosatom k jej účasti na tendri na dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany. To mi pripadá veľmi zvláštne.
Vyvolalo ešte niečo vo vás prekvapenie?
Ďalšia zvláštna vec spočíva v dĺžke vyšetrovania. Predsa len, sedem rokov je čas, ktorý len ťažko môžem akceptovať. A keď sme v konzulárnych záznamoch hľadali fotky agentov Anatolija Čepigu a Alexandra Miškina, ktorí u nás žiadali o vstupné víza, tak to predsa nemohlo trvať tri roky. Inými slovami – to obdobie je na môj vkus trochu pridlhé. No a vládni predstavitelia neboli schopní urobiť ani to, aby sa dohodli na jednotnom výklade toho, ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.