S dcérou kráľa Ľudovíta I. musel každý zaobchádzať s maximálnou opatrnosťou. Alexandra Bavorská totiž prehltla veľký sklenený klavír a mala panický strach, že sa v nej rozbije. Princezná bola takisto posadnutá čistotou a po objavení čo len nepatrnej špinky sa okamžite prezliekala.
V jednom by si pravdepodobne rozumela s francúzskym kráľom Karolom VI., ktorý bol celý zo skla a nikomu nedovolil, aby sa ho čo len dotkol. Celé dni dokázal presedieť v komnate so zavretými oknami, aby ho nezachytil ani vánok. Na rozdiel od Alexandry Bavorskej sa však neumýval, neholil a močil na svoj odev. Často ho atakovali záchvaty pomätenosti. Nazývali ho Šialený. Nebol jediný z mocných tohto sveta, ktorému sa ušiel takýto prívlastok. Aj kráľovnej Márii I. pridávali k titulu slovko Šialená. Prvú ženu na portugalskom tróne, ktorá sa rada obliekala ako dievčatko, prenasledovali bludy i náboženská posadnutosť.
Dejinami sa až do súčasnosti tiahne rad psychicky narušených vládcov. Je takmer nemožné dopátrať sa, či trpeli duševnými ochoreniami, keďže sa nevynášali na svetlo Božie a ani nevynášajú. Na druhej strane sa mnoho falošných diagnóz stalo len zámienkou na odstránenie protivníka.
Ani demokracia z histórie nevymazala psychopatických vodcov. Dokazuje to už staroveká Rímska ríša, v ktorej sa jej prvky začali uplatňovať už 450 rokov pred narodením Krista. Ani zákony schvaľované občanmi však nezabránili tomu, aby sa cisárskeho žezla nechopili tyrani.
Ľud sa radoval, keď po krutom Tibériovi zasadal na trón Caligula. Ten však vzápätí začal byť paranoidný. Vedci sa domnievajú, že prekonal zápal mozgu a encefalitída poškodila jeho mozog natrvalo. Cisár podozrieval z pokusov o otrávenie nielen svoje okolie, ale aj vlastnú manželku, ktorú spolu s ostatnými dal popraviť. Postupne dal vyvraždiť takmer všetko služobníctvo a ľudí, ktorí s ním prichádzali do kontaktu. Nielen popravy boli jeho doménou, ale tiež samotné mučenie, z ktorého dokázal urobiť verejné predstavenia.
Považoval sa priam za Boha. Chodieval s pozlátenou bradou, pričom v ruke držal blesk či trojzubec. Bolo ho vídať aj v prezlečení za Venušu. Svojho milovaného koňa chcel vymenovať za konzula. Povestný bol tiež svojím divokým sexuálnym životom. Údajne obcoval so všetkými svojimi sestrami, dokonca aj na verejnosti. Jeho apetítu nestačili len manželky senátorov, ale ani početní mužskí milenci.
Napokon, sexuálna obsesia je sprievodným znakom nejedného štátnika, ktorý mal moc dosahujúcu na milióny a milióny ľudí. Ďalší z neslávne známych rímskych cisárov Nero nachádzal sexuálne potešenie vo zvieracích prevlekoch a s obľubou sa vrhal na mladé dievčatá, pripútané ku kolom. Podobne ako Caligula sa vyžíval v popravách. Dal zavraždiť svoju matku, adoptívneho brata, svojho učiteľa filozofa Senecu i prvú manželku. Tú druhú počas jej tehotnosti dokopal na smrť.
