Keď sa vás leto spýta, čo ste robili v zime, čo odpoviete?
Riešili sme štátnu pomoc i jej navýšenie. Usilovali sme sa, aby vláda čo najrýchlejšie prijala nielen schému de minimis pre malé a stredné podniky, ale aj tú veľkú. Súbežne sme pracovali na covid automate s rozumnými parametrami a na zlepšení podmienok poskytovania služieb. Fakt, že podniky prežili, je výsledok aj nášho zimného snaženia. Bez pomoci by teraz bolo množstvo prevádzok zavretých.
Niektoré však napriek uvoľňovaniu opatrení neotvárajú ani dnes. Prečo?
Nestačí len povedať – otvárame. Na ilustráciu uvediem kúpaliská. Povolenie pre vstup len šiestych ľudí bol ekonomický nezmysel, podobne ako ubytovacie zariadenia bez ostatných služieb. Nevyberiete sa predsa na dovolenku, aby ste čušali na izbe. Motivačným faktorom sú iné služby a ak tie nie sú k dispozícii, strácate záujem. Veľa firiem zvažovalo hranicu dopytu, či sa im vôbec oplatí obnoviť činnosť. Lebo po vyše roku zákazov každý deň bez dostatočnej tržby znamená prehlbovanie už aj tak enormnej straty. Nachádzame sa v inej polohe než minulý rok, keď sme po troch mesiacoch zatvorených podnikov na tom boli ešte relatívne dobre. Dnes už nikto nemá toľko financií. Preto to váhanie.
Ktorú z foriem pomoci ste najviac pocítili?
Záleží na uhle pohľadu, z akého to beriete. Najúčinnejšia a najrýchlejšia bola prvá pomoc na udržanie zamestnanosti. Ochránila pred prepúšťaním. Na druhej strane nebola priamo určená pre zamestnávateľov. Museli prispievať na mzdy. Takisto štát pomohol aj nájomcom, aj keď nie rovno hotelierom. Iba mizivé percento z nich má nehnuteľnosti v prenájme. Ak sa aj nejaká pomoc nájomcom realizovala, tak sa predovšetkým spočiatku stretávali s tým, že prenajímatelia odmietali poskytnúť zľavu. Pokiaľ niekto nemá záujem, tak sa s ním nedohodnete. Podľa nás najrozsiahlejšia podpora, špecifická pre cestovný ruch, prišla až na jeseň. Trochu neskoro, ako posledná, ale privítali sme ju. Plusom tejto pomoci je, že si samotní majitelia určujú, čo z nej budú sanovať.
S jej výškou a takisto rýchlosťou sú však mnohí nespokojní.
Susedné Rakúsko bolo podstatne rýchlejšie, poskytlo schému hneď po zatvorení podnikov. A čo sa týka rozsahu pomoci na Slovensku, vedeli by sme si predstaviť aj vyššiu. Musím však dodať, že sa dostala k širokému spektru služieb. Hoci na úkor toho, že niektoré z nich mohli získať viac a iné zase menej.
Koľko subjektov ju využilo?
V prvej fáze za mesiace apríl až október roku 2020 zhruba šesťtisíc a ubytovacie prevádzky sa k nej hlásili v drvivej väčšine. Odhadujem, že o túto pomoc požiadalo tak šesť-sedem podnikateľov z desiatich, ktorým klesli tržby minimálne o 40 percent. Ďalší sa o ňu budú ešte uchádzať.
Vyčkávajú aj na veľkú schému?
Prvotné odhady ohľadne jej štartu smerovali k mesiacu marec. Podľa pravidiel Európskej komisie je maximálna výška čerpania desať miliónov eur pre jeden subjekt. Podľa našich informácií sa u nás stanoví nižšia hranica. Pri schéme de minimis bol limit do 200-tisíc eur. Na tú veľkú schému vláda vyčlenila 37 miliónov eur. Už z tejto sumy možno badať, že nad hranicu 200-tisíc sa dostane podstatne menej podnikov. Môže ich byť tak zo tridsať až päťdesiat. Treba však mať na pamäti, že ju môžu prekonať aj menšie malé podniky, keďže obdobie lockdownov bolo veľmi dlhé.
Podnikatelia tak v cestovnom ruchu, ako aj v gastre svorne volajú po znížení sadzby DPH. Eduard Heger sa o nej ešte na poste ministra financií vyjadril, že je „neadresná“.
Nižšia DPH prvoplánovo nepritiahne viac zákazníkov do hotelov či reštaurácií, no prinesie konkurencieschopnosť. Sme malou krajinou uprostred Európy a čelíme silnému konkurenčnému tlaku bez ohľadu na covid. Dvadsaťtri európskych štátov malo nižšiu DPH než Slovensko ešte pred pandémiou. Počas nej niektoré z nich sadzbu ešte znížili. Tak nech mi nikto netvrdí, že takáto špecifická forma pomoci je silená a nepomôže.
Nezvezú sa pri nej aj nepoctivci?
Čestní podnikatelia odvádzali dane aj pred pandémiou a budú aj po nej. Tí, ktorí podvádzali v minulosti, zrejme tak budú konať naďalej, aj keď zóna sivej ekonomiky zaniká. Ešte vlani v diskusii s ministerstvom financií sme navrhovali – keď znížite DPH, pokojne zdvihnite aj sankcie. A to výrazne.
Disponuje štát dostatočnými kontrolnými mechanizmami na sankcionovanie neoprávnených príjemcov pomoci?
Presadzovali sme ju v dobrej viere, aby sme pomohli podnikateľom. Vždy sa medzi nimi nájde istá časť s tendenciou ju zneužiť. Práve preto má štát vytvárať kontrolné mechanizmy. Vyvíjali sme silný tlak na rýchlu pomoc, hoci až taká rýchla nebola. Zároveň aby smerovala tam, kam má.
Budú vaše volania po znížení sadzby vyslyšané?
DPH naďalej zostáva témou dňa. Súvisí s dvomi faktormi – so zamestnanosťou a s cenami. Tie rastú vo všetkých segmentoch. Ten náš možno v menšej miere poskytuje zľavy ako motiváciu skoršej rezervácie. Nižšia DPH rast cien zabrzdí a nepriamo zvýši aj spotrebu. Či sa na DPH pozeráme tak či onak, štát nemôže byť škodný. Nie je vôbec pravda, že keď ju zrazíme z 20 percent na desať, klesne výber na polovicu. Toto pravidlo neplatí.
