Prezamestnanosť môže byť rovnakým balvanom ako nezamestnanosť. O požiadavkách a perspektívach pracovného trhu, očakávaniach zamestnávateľov aj o večných kandidátoch na pracovné miesto sme sa rozprávali s riaditeľkou personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko Zuzanou Rumiz.
V tomto roku Slovensko podliezlo magickú hranicu desiatich percent nezamestnanosti. Čo všetko z toho vyplýva?
Znamená to oveľa viac pracovných miest a to, že vieme umiestniť oveľa viac aj takých ľudí, ktorí sa predtým nevedeli zamestnať. Očakávania zamestnávateľov sú nižšie. Predpokladáme ich väčšiu ochotu zainvestovať do tréningov pracovníkov. Kvalitná pracovná sila je dnes naozaj zázrak.
Neuplynie pomaly ani mesiac, aby médiá neinformovali o novom investorovi prinášajúcom stovky pracovných miest. Je to ešte produktívne?
Samozrejme. Keď prichádzajú investori, je to realita. Budeme musieť niečo vymyslieť so školami. Ich prepojenie s pracovným trhom je, bohužiaľ, veľmi slabé. Najviac nezamestnaných absolventov je zo spoločenskovedných odborov. Podľa štatistického úradu je ich až 45 percent. My sa musíme prispôsobiť tomu, čo vyžaduje pracovný trh. Obzvlášť automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom slovenskej ekonomiky. Jednoznačne pôjdu dopredu technické odbory a odbory týkajúce sa informatiky. Spoločenskovedné odbory sú potrebné len v určitej miere, nie v takej obrovskej, akú produkuje súčasný vzdelávací systém. Duálne vzdelávanie je dobrým krokom, akurát sa ukáže až o niekoľko rokov.
Sú ešte nejaké možnosti v takom špecifickom segmente, akým je automobilový priemysel?
Ten je pripravený na to, aby sa jeho tréningové programy rozširovali. Šéfovia automobiliek sú si vedomí toho, že budú musieť vo väčšej miere zaúčať pracovníkov a viac sa im venovať. To je jediná vec, ktorú môžu urobiť. Je už otázkou financií, aby mzdy boli na takej úrovni, aby boli konkurencieschopné.
ManpowerGroup realizuje vlastné prieskumy. Aké sú náborové plány zamestnávateľov na štvrtý kvartál?
Zvyšovanie počtu zamestnancov predpokladá 31 percent veľkých firiem. Hodnota čistého indexu práce na trhu práce pre Slovenskú republiku dosahuje + 8 percent. Zamestnávatelia podnikov všetkých kategórií, s výnimkou mikropodnikov,očakávajú vo štvrtom kvartáli aktívne náborové prostredie. Najoptimistickejšie náborové plány s čistým indexom trhu práce + 26 percent hlásia veľké podniky. Hlavné nároky budú teda klásť veľké nadnárodné spoločnosti. Veľkoobchod, maloobchod a spracovateľský priemysel očakávajú nárast 15 percent. Za nimi nasledujú financie, poistenie, nehnuteľnosti a ďalšie služby podnikom vo výške 12 percent.
Aká je podľa vás prirodzená miera nezamestnanosti?
Najnižšiu z celej Európskej únie má Česká republika, tam dosahuje okolo päť percent. To je latka, ktorá sa asi ťažko dá podliezť. Aj keď u nás sa to podarilo v okrese Galanta. Ale v celoslovenskom meradle tých päť percent je asi tá magická hranica.
Ako ukazuje vývoj, aj prezamestnanosť môže byť značným problémom, nielen nezamestnanosť. V čom vidíte najvypuklejší
problém?
Ponuka príliš veľa pracovných miest niekedy alternuje správanie kandidátov. Zástupcovia firiem sa nám sťažujú na ich správanie a lojalitu, ktorá je vzdialeným pojmom najmä pre mileniálov. Im nerobí problém zdvihnúť sa a odísť. Alebo sa stáva, že podpíšu zmluvu a už sa neobjavia, lebo vedia, že miesto si nájdu.
Disponujete údajmi o tom, aký čas dokáže byť generácia Y verná jednej firme?
Priemerne dva roky. Mileniáli sa narodili v neistej spoločnosti, neistota je pre nich normou – dnes robím tu a zajtra inde. Takýchto ľudí nazývame veční uchádzači o prácu. Ich worklife balance je nastavená dosť vysoko. Oni prácu vnímajú inak ako staršie generácie a svoj život si chcú realizovať podľa svojich kritérií. Radi by vykonávali home office, prípadne mali flexibilný pracovný čas. To sú pre nich benefity. Zaužívané systémy nie sú pre nich akceptovateľné a môžu byť dôvodom odchodu.
Sú zamestnávatelia netolerantní k formám práce ako home office?
Takto by som to neformulovala. Zamestnávatelia však ťažšie menia zaužívané systémy, respektíve majú menšiu ochotu ich meniť. Pracovný trh všakniektorých prinúti prispôsobiť sa požiadavkám. Už dnes sa zamestnávatelia snažia vytvoriť také podmienky, aby sa odlišovali od ostatných, potrebujú sa pre kandidátov zatraktívniť. Šesťdesiat percent večných kandidátov tvoria práve mileniáli. Zamestnávatelia musia vytvárať rôzne benefity, a to nehovoríme len o peniazoch. A roky 2017 – 2018 budú ešte ťažšie, vzhľadom na menší počet kandidátov.
Dajú sa veční uchádzači nejako udržať?
Firmám odporúčame, aby im vytvárali perspektívu kariérnych postupov. Takisto aby budovali komunity talentov. Naše prieskumy ukazujú, že veční uchádzači si veľmi potrpia na to, čo povie kamarát, svojím výrazným vplyvom sa na tom podieľajú aj sociálne siete. Firmy sa tiež musia začať venovať nevyhovujúcim kandidátom a poskytovať im spätnú väzbu. V tomto okamihu môžu byť nevhodní, ale nevieme, čo bude o pár mesiacov.
Do dôchodkového veku odchádzajú populačne silné ročníky z období rokov 1952 až 1956, keď sa rodilo stotisíc detí ročne. Prichádza vlna populačne slabých ročníkov.
Záleží na tom, ako sa rozhodne náš štát, či otvorí pracovné trhy. Aby sa nestalo, že nám utečú investície, lebo niet koho zamestnať. Pracovníci nám chýbajú už dnes. Tak nekvalifikovaní, ako aj kvalifikovaní. Ten nedostatok je už všeobecný, hoci naSlovensku sú regióny s vysokou mierou nezamestnanosti.
Väčšiemu prílevu cudzincov však bráni legislatíva.
Je tam istá možnosť zľahčenia. Hlavne tej administratívnej záťaže. Štát by cudzincov mohol riešiť aj kvótami, teda tým, že by stanovil ich maximálne počty.
Témou z opačného konca sú naši ľudia v cudzine. Ako zabrániť ich odchodu, prípadne ich motivovať k návratu?
Musíme sa vrátiť k otázke odmeňovania a miezd. Kým nedosiahnu určitú úroveň, ťažko ich navábime späť na Slovensko. I keď napríklad mzdy v informatike sú už na takej úrovni, že niektorí sa vracajú. V prvom štvrťroku sa počet ľudí pracujúcich v zahraničí zvýšil o sedemnásť percent. Číslo 160-tisíc je veľmi vysoké. Len si zoberte, koľko kvalifikovaných kandidátov by sme mohli mať na trhu práce! To všetko sú ľudia, ktorí si dokázali nájsť uplatnenie
v zahraničí.
Ministerstvo práce sa chystá obmedziť dohody o práci. Súhlasíte s takýmto postupom?
Zmena podmienok práce na dohodu čiastočne pomôže. Množstvo nezamestnaných vykonáva činnosť touto formou. Za prácu na dohodu dostávajú istú sumu, ale tá sa v reáli dá obísť.
Rozoberali sme rôzne formy riešenia zamestnanosti. Existuje cesta von z tejto nepriaznivej situácie?
Teoreticky ideálny stav, ktorý nedosiahneme, by bol asi mix toho všetkého, o čom sme hovorili. S tým, že štát by poskytoval firmám, prípadne agentúram, podporu na vzdelávanie a rekvalifikáciu. Pomôcť zlepšeniu stavu by mohlo tiež otvorenie pracovného trhu a zníženie odvodovej povinnosti pre zamestnávateľov. Tí by v tom prípade mohli zvyšovať mzdy bez veľkého dosahu na ich rozpočty.
Patrí u nás zavedenie štvordňového pracovného týždňa do oblasti sci-fi?
Neviem si to celkom predstaviť. V severských krajinách áno, ale u nás? Keď prílev investícií na Slovensko spôsobuje aj lacnejšia pracovná sila? Efektivita práce Slovákov je vysoká oproti tomu, aké majú zárobky.
Kto je Zuzana Rumiz
Je absolventkou Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na ľudské zdroje. Master štúdium absolvovala na SDA Bocconi v Miláne. Od roku 2001 pôsobila ako manažérka ľudských zdrojov v rôznych výrobných spoločnostiach. Od augusta tohto roka zastáva pozíciu operations manažérky ManpowerGroup na Slovensku. Firma vďaka svojej sieti piatich pobočiek poskytuje u nás služby vyše 500 spoločnostiam, ktorým ročne vyhľadá 6 000 nových spolupracovníkov.
OTESTUJTE SA:
Ste večný kandidát?
Na trhu začína dominovať nová generácia uchádzačov o prácu, ktorá neustále hľadá lepšie miesto. Ak pre vás platia nasledujúce tvrdenia, môžete o sebe (ne)spokojne vyhlásiť, že patríte medzi stálice večných kandidátov: Kladiete dôraz na kariérny rozvoj, nie na jedno zamestnanie. Ste aktívni na pracovných portáloch a sociálnych sieťach. Ste naklonení všetkým typom pracovných pohovorov. Istotu hľadáte v kariére. Označujú vás nálepkou prelietavých. Štyrikrát častejšie oproti priemeru sa domnievate, že kariérny rast súvisí s častou zmenou práce. Je dvakrát viac pravdepodobné, že vyjadríte nespokojnosť so svojou prácou. Lepšie poznáte informácie o pozícii a firme už v prvotnej fáze hľadania práce. Viac ako 57 percent z vás si myslí, že zmena zamestnania zvýši hodnotenie. Našli ste sa?