Výrobné družstvo Kovotvar má rozbeh ako dobre namazaný stroj. Len nedávno odkúpilo strojový park od istej francúzskej firmy aj s jej miestom na trhu. Otvorili sa mu tak ďalšie brány prieniku na západ. Keď však prechádzame jeho výrobnými halami, niektoré z nich zívajú prázdnotou. Na stroje sadá prach. Bez pohybu stoja aj tie z Francúzska. Tie sa ešte len zapájajú.
Dôvod je prostý: Chýbajú ľudia. Aktuálne štatistiky síce vykazujú rekordné minimá nezamestnanosti (9,44 percenta k 31. augustu 2016), no i tak je na Slovensku bez práce takmer každý desiaty človek. Kovotvar v súčasnosti zamestnáva okolo 100 pracovníkov. Na roztočenie do želateľných obrátok by potreboval minimálne ďalších sto, v prevažnej miere nekvalifikovaných. Kde ich zobrať?
Nad tým si láme hlavu aj riaditeľka podniku Marcela Tokošová. Bez úspechu. S temperamentom jej vlastným bubnuje na poplach, vypisuje listy na kompetentné orgány, obracala sa aj na školy. Situáciu označuje jedným dodatkom, zato s tromi výkričníkmi: Niečo neskutočné!!!
„Mne stačí hocijaký operátor, ktorý dokáže prísť do práce každý deň, vie sa postaviť k stroju a pracovať osem hodín päť dní v týždni. Ale taký v regióne asi nie je. Alebo áno, keďže úrad práce eviduje množstvo nezamestnaných?“ zapochybuje šéfka fabriky. Osobitnou kategóriou „neexistujúcich“ pracovníkov sú špecialisti. V Kovotvare by ich potrebovali len zopár, dali by sa spočítať na prstoch oboch rúk – nástrojári, frézari, nastavovači mechanických strojov, obsluha laserového zariadenia.....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.