Rozsiahle požiare v dôsledku dlhotrvajúceho sucha trápia aj južné Francúzsko. FOTO: TASR/AP
StoryEditor

Český hydrológ pre HN: Riziká vzniku požiarov neustále stúpajú

04.08.2022, 12:05
  • Český klimatológ vysvetľuje v rozhovore pre HN okrem iného aj to:
  • Prečo sú teda katastrofálne požiare práve teraz, hoci pred pár rokmi boli ešte väčšie suchá.
  • Čo zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku a šírení požiaru.
  • Ako sa bude meniť hospodárenie s vodnými zdrojmi.

Toto leto vidíme obrovské suchá aj lesné požiare, ktoré zasiahli severozápad Českej republiky. Keď nezaprší niekoľko týždňov, tak vysychá krajina. Líši sa situácia v tomto roku od tej z minulosti, je výrazne horšia?

Môžeme naozaj povedať, že tu je sucho. Určite však nie v takej miere, aké bolo napríklad vo vrcholných rokoch posledného suchého obdobia, ktoré Česká republika zažila v rokoch 2015 až 2018. V každom prípade, ak sa pozrieme na vzťah k lesným požiarom, tak sucho či ďalšie faktory, ktoré ich spôsobujú alebo sú aspoň pre ich vznik priaznivé, tu skutočne boli. Mali sme takzvané požiarne počasie, ako v súčasnosti kolegovia nazývajú spomínané podmienky.

Prečo sú teda katastrofálne požiare práve teraz, hoci pred pár rokmi boli ešte väčšie suchá?

Nemusíme zase mať vždy tie najhoršie hodnoty pre to, aby sme mali najťažšie dosahy. A je to aj tento prípad. Keď sa pozrieme na požiar v Hřensku, ktoré je vstupnou bránou do Národného parku České Švajčiarsko, tak spomínané klimatické podmienky a požiarne počasie tam boli už niekoľko dní pred tým, než vypukol samotný požiar. Český hydrometeorologický ústav predsa vydal výstrahu práve pred nebezpečenstvom vzniku požiarov. Avšak stále to je iba jeden čriepok celej skladačky, ktorá vedie k vzniku požiaru, a práve na jej konci je identifikácia priaznivosti konkrétneho počasia pre jeho vypuknutie.

Čo ešte zohralo kľúčovú úlohu pri vzniku a šírení požiaru?

Medzi ďalšie faktory patrí stav lesného porastu. Samozrejme, asi najdôležitejšia je iniciačná udalosť. Teda samotný fakt, že niekto tam rozloží oheň v tejto situácii, keď je sucho a vydaná výstraha pred nebezpečenstvom požiaru. On sa pohybuje vo vyschnutom lese, čo predsa musí vidieť, a napriek tomu tam založí oheň. Prípadne sa správa takým spôsobom, že po jeho zásahu sa ten požiar rozhorí. Následne všetky ďalšie nepriaznivé faktory, ktoré sa objavili v dôsledku tohto počasia, to znamená sucho, preschnutý porast, raždie, relatívne silný vietor a množstvo hrabanky, ktorá sa tam nahromadila po kôrovcovej kalamite, potom podporujú šírenie a veľkosť celého požiaru.

image

V Španielsku bolo znovu cez 40 stupňov, v Taliansku je nezvyčajne teplé more

Ide o prirodzený vývoj, alebo vás táto situácia v niečom prekvapila?

Je potrebné povedať, že pravdepodobnosť vzniku požiarneho počasia, respektíve meteorologických podmienok vhodných na vypuknutie požiarov, nie je žiadnym prekvapením. Je to jeden z pozorovaných prejavov zmien klímy, ktoré vidíme okolo seba. Tým, že sa oteplilo, sa zvyšuje výpar. A hoci zrážky zostávajú väčšinou rovnaké, tak pri ich deficite dochádza oveľa rýchlejšie k presychaniu pôdy či napríklad k vysychaniu hrabanky alebo porastu, ktorý tam zostáva, teda raždia a podobne. Takže áno, momentálne je naozaj častejší výskyt meteorologických podmienok, ktoré sú príhodné pre vznik a šírenie požiaru.

Dá sa teda konštatovať, že riziká takýchto požiarov sú čím ďalej tým väčšie?

Ak už v poslednom čase spomíname suchá, rastúce teploty či ďalšie klimatické faktory, tak z tohto hľadiska naozaj nie je prekvapivé, že nebezpečenstvo je čoraz väčšie. Ono to však skutočne je len jedna časť. Prirodzene, ako som spomínal, musí tam byť i vlastné zapálenie ohňa, čo je zase spojené s tým, že v teréne sa cez prázdniny pohybuje oveľa viac ľudí. Ešte do toho prišiel víkend, keď ten požiar vznikol. Všetko nasvedčuje tomu, že tam bol oveľa väčší výskyt ľudí, čiže aj oveľa väčšia pravdepodobnosť toho, že dôjde k nejakej iniciačnej udalosti pre vznik požiaru. A viac ľudí znamená väčšiu šancu, že niekto z nich sa tej neopatrnosti alebo nejakého nerozumu dopustí. Všetko sú to veci, ktoré sa navzájom kombinujú.

image

Jan Daňhelka SNÍMKA: Jan Daňhelka

SNÍMKA: Jan Daňhelka

Čiže bez ľudského faktora by požiar zrejme nevypukol...

Zvádzať to iba na to, že bolo príhodné počasie, tu naozaj nestačí. Zároveň však treba povedať, že takéto počasie teraz máme častejšie. Takže sa budeme musieť začať v niektorých oblastiach správať inak, aby sme nezvyšovali celkové riziko vzniku požiarov. Pretože teplejšie jednoducho je, o tom sa nemusíme vôbec baviť. Výpar je vyšší a krajina je častejšie natoľko suchá, že požiar môže vzniknúť oveľa ľahšie. A keď už vznikne, tak sa jednoduchšie šíri.

V Malých Karpatoch získali stromy už na prelome júla a augusta farby, aké zvyčajne mávajú na jeseň. Súvisí to práve so suchom, ktoré tu máme?

Toto nedokážem odhadnúť, pretože neviem, aká je aktuálne situácia v Malých Karpatoch. Navyše by som tým zasahoval do domény jednak biometeorológov a jednak kolegov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pravdou však nepochybne zostáva, že v posledných rokoch sme zaznamenali jeden jav, a to hlavne pri stromoch, pri ktorých je to najzrejmejšie – niektoré z nich ukončili svoju vegetačnú sezónu v dôsledku nedostatku vody, a nie v dôsledku poklesu teplôt.

V čom je to iné oproti normálu?

Tradičný cyklus vyzerá tak, že na jeseň prestane byť dostatok tepla a slnečného svetla, takže stromy ukončia svoju vegetačnú sezónu. Druhá možnosť, ktorú vidíme práve v poslednom období, je tá, že stromy túto sezónu ukončia preto, že nemajú dostatok vody. Tu v Českej republike sa nám to stalo v rokoch 2015 až 2018, bolo to pozorované v niektorých lokalitách. Ďalším prejavom bola zvýšená zraniteľnosť najmä smrekových porastov voči kôrovcovi. Celkom jednoznačne bola podporená práve suchom, nedostatkom vody a vystresovanou populáciou smreku, ktorý potom ten kôrovec dokázal oveľa jednoduchšie napadať a ničiť.

image

Letá sú čoraz extrémnejšie. Americkým mestám hrozia do roku 2100 teploty ako na Blízkom východe

Ďalším vážnym problémom, o ktorom sa v súčasnosti vedú diskusie, je unikanie vody z krajiny. Strácame vodné zdroje a bude tento nepriaznivý trend pokračovať, ak s tým nič neurobíme?

Toto je veľmi ťažké povedať. Hoci do budúcnosti všetky scenáre zmeny klímy počítajú s nárastom teploty, tak pre Českú republiku nie sú tie modely také jednoznačné, aspoň čo sa týka zrážok. Posledné generácie týchto modelov sa väčšinou zhodujú v tom, že zrážok by malo celkovo máličko narásť. Avšak najmenej by ich malo narásť v lete. Pravdepodobne budú viac rozložené a vyskytnú sa v podobe krátkodobých lejakov či búrok. Potom budú nasledovať obdobia sucha. Z týchto predpokladov sa celkovo dá odvodiť, že ten výpar bude aj naďalej čoraz výraznejším moderátorom, s ktorým budeme musieť počítať. A to, že sucho je jedným z najpravdepodobnejších alebo dokonca najistejších predpokladov dosahov zmeny klímy, je skrátka fakt.

Hovoríte, že zrážok by malo mierne pribúdať. Budeme mať častejšie aj povodne?

Môžeme sa len domnievať či odhadovať, ako sa zmení povodňový režim. V podstate tam však žiadne jasné signály nie sú, kým pri suchu ich máme. Tam už len vyššia teplota dáva jednoznačný signál k tomu, že pravdepodobnosť výskytu a dĺžky trvania sucha bude narastať. Preto vieme určiť, ako v tomto smere vyzerá náš predpoklad do budúcnosti.

Čo sa dá robiť pre to, aby sme prestali strácať vodu?

Dá sa s tým robiť to, že sa začneme viac snažiť nejakým spôsobom obhospodarovať vodné zdroje. Skrátka adaptovať sa na hospodárenie s nimi lepšie, než je to v súčasnej situácii. Vymenovávať konkrétne opatrenia tu nemá zmysel. Pretože jednak musia byť do tejto koncepcie začlenené všetky – neexistuje jedno spásonosné opatrenie, ktoré by nás zachránilo. A celý plán musí zahŕňať tak krajinu, ako i napríklad vodné nádrže či snahu o zlepšenie situácie v doplňovaní stavu podzemných vôd a podobne. Takže toto nedokážem nejako jednoducho zhrnúť. Predovšetkým však treba konať v kontexte konkrétneho povodia. Nie je to tak, že by sme jeden recept dokázali aplikovať vo všetkých povodiach a všade očakávali rovnaké výsledky.

Chýba nám nejaká jasná stratégia, ako s týmto problémom bojovať? Sú v tom inde úspešnejší alebo je to problém celej Európy?

Podľa mňa to je všeobecný problém Európy. V roku 2017 vznikla v Českej republike koncepcia pre zvládanie sucha a nedostatku vody, čo je veľmi zaujímavý dokument. V tomto ohľade sme boli dokonca jedni z prvých v Európe, ktorí takýto dokument vytvorili. V tomto roku by sa malo vyhodnotiť jeho naplňovanie a dať túto informáciu vláde. O tom, že sa urobilo veľa prospešných vecí, nie je potrebné diskutovať. Takisto je však jasné, že stále máme pred sebou dosť práce vo výhľade toho, aby sme zlepšili svoju mieru adaptácie voči prejavom sucha v budúcnosti. Pretože ako sme hovorili už predtým, tá pravdepodobnosť vzniku sucha bude naďalej rásť. Takže to, že dnes urobíme jedno opatrenie, ešte neznamená, že máme hotovo. Musíme pokračovať ďalej – ešte je pred nami dlhý kus cesty a veľa práce. Na druhej strane to nie je záležitosť, ktorá by bola niekedy vôbec hotová. Stále budeme musieť reagovať na to, ako sa budú meniť podmienky, a to nielen klimatické, ale i socioekonomické.

image

Extrémne horúčavy nás budú trápiť najmenej ďalších 40 rokov, varujú odborníci

Akú úlohu tu zohráva socioekonomický aspekt?

Niektoré tie opatrenia sú veľmi drahé, iné lacnejšie. Niektoré sú pre spoločnosť prijateľné, iné menej. Nie je to vec, kde by sme pred sebou mali akoby jasný cieľ. Nevidíme ani cieľovú zástavku, ku ktorej sa dá dobehnúť. My sa neustále nejakým spôsobom posúvame, pričom musíme hľadať tú najlepšiu cestu. Avšak spomínaná koncepcia definuje základné ciele, ktoré by sme mali mať.

Môžete spomenúť aspoň niektoré z nich?

Ako som sa už zmieňoval, jedným z cieľov, ktoré táto koncepcia definuje, je zabezpečenie rovnováhy vodných zdrojov a potrieb vody. Sú do nej teda zahrnuté opatrenia, ktoré cielia práve na toto. Niektoré z nich sú však vyložene dlhodobé. Postaviť napríklad novú vodnú nádrž alebo urobiť prevod vody v rámci povodia sú projekty skôr na desaťročia než na roky.

Počas nášho rozhovoru pred štyrmi rokmi ste tvrdili, že žijeme vo vodnom blahobyte. Otočíme kohútikom a voda tečie. Platí to aj dnes, alebo aj tu cítiť socioekonomické dosahy, že ľudia už jednoducho šetria aj na vode?

Ja si myslím, že stále žijeme vo vodnom blahobyte. Avšak keď sa pozrieme na to, ako sme žili povedzme v energetickom blahobyte, keď v podstate pre nikoho nebol problém zakúriť si, bez problémov si rozsvietiť svetlo a pustiť televíziu alebo nejaký iný elektrický spotrebič – boli sme v podobnej situácii ako s vodou. A zrazu sa situácia s energiami mení.

V čom je hospodárenie s vodou iné než s energiami?

V prípade vody žijeme stále v blahobyte najmä vďaka tomu, že to je komodita, pri ktorej sa každá krajina snaží a musí byť sebestačná. Preto tam nehrozí toľko dosahov napríklad v podobe nejakých medzinárodných kríz a podobne. V každom prípade predstava toho, že niečo zapnem a ono to vždy bude fungovať, je v nás stále zakorenená. Možno sa teraz tá predstava trochu otrasie. Našťastie nie čo sa týka vody – aspoň z hľadiska môjho biznisu. Môže sa nám však zatriasť v oblasti energií. V prípade vody stále platí, že jej veľa tečie.

Hrozí reálne, že sa to zmení?

Áno. My si to možno ani neuvedomujeme, ale v budúcnosti sa skutočne môže stať niečo podobné ako s energiami. Teda že sa budeme musieť rozhodovať, na čo vodu míňať, ako aj riešiť, že je natoľko vzácna, že si ňou nemôžeme dovoliť plytvať alebo používať ju s takým komfortom ako dnes.

Hovorí sa napríklad o tom, že na zalievanie záhradky či splachovanie by sa nemala používať pitná voda...

Priznám sa, že na túto otázku nepoznám jednoduchú odpoveď. Samozrejme, pomohlo by to z hľadiska toho, že tú vodu usporíme. Avšak celá naša infraštruktúra nie je na to pripravená. Bohužiaľ, okrem rozvodu vody je tu aj kanalizácia, ktorá potrebuje nejaký trvalý prietok. A pokiaľ do toho nebudeme tú vodu nejakým spôsobom púšťať, tak nám tam bude chýbať. Na druhej strane keď sa bavíme napríklad o tej záhradke, šetrenie mi príde úplne prirodzené. Osobne by mi pripadalo absolútne neprístojné, aby sa zalievala pitnou vodou.

Ako to riešite u vás na záhradke?

My trávu pitnou vodou rozhodne nezalievame. Nechávame ju rásť tak, ako je. Vybrali sme také trávne osivo, aby bolo odolné proti suchu. Snažíme sa nechať tomu prirodzený vývoj. Som totiž presvedčený o tom, že šetrenie vodou by logicky malo byť súčasťou prirodzeného fungovania človeka. Určite to pomôže, ušetrí to vodné zdroje. Ešte je potrebné dodať, že táto situácia sa veľmi výrazne líši podľa toho, kde ste.

V akom zmysle?

V Prahe to asi príliš veľký rozdiel neurobí. Dokonca aj v tom suchu tam boli zvýšené odbery na zalievanie a podobné veci, avšak celkovo to so zaistením vody nič neurobilo. Zatiaľ čo v okamihu, keď sa dostanete do nejakej malej dedinky alebo obce, ktorá je závislá od lokálneho zdroja, napríklad z podzemných vôd, tak zalievanie záhradky je niečo, čo často robíte na úkor svojich susedov. Tým potom netečie voda, ktorú by potrebovali na hygienu, varenie alebo na čokoľvek iné, na akúkoľvek ďalšiu spotrebu.

 

Kto je Jan Daňhelka

Pracuje ako riaditeľ pre hydrológiu Českého hydrometeorologického ústavu. Vyštudoval fyzickú geografiu na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde neskôr získal aj doktorský titul. V ČHMÚ pôsobil ako hydrológ, následne ako vedúci pracoviska pre predpovede a od roku 2010 ako námestník riaditeľa zodpovedný za úsek hydrológie. Externe vyučuje na Prírodovedeckej fakulte UK. Od roku 2012 je členom poradnej pracovnej skupiny výboru pre hydrológiu Svetovej meteorologickej organizácie a predsedom Českého národného výboru pre hydrológiu. Odborne sa zaoberá predovšetkým problematikou predikcií a vplyvom meteorologických a klimatických javov na hydrológiu.

01 - Modified: 2022-08-03 20:26:02 - Feat.: 1 - Title: V Španielsku bolo znovu cez 40 stupňov, v Taliansku je nezvyčajne teplé more 02 - Modified: 2022-08-01 15:18:50 - Feat.: 1 - Title: Letá sú čoraz extrémnejšie. Americkým mestám hrozia do roku 2100 teploty ako na Blízkom východe 03 - Modified: 2022-07-30 16:00:00 - Feat.: 1 - Title: Roztáčame špirálu, varuje klimatológ. Čo treba urobiť, aby sme vrátili svet do rovnováhy?
01 - Modified: 2022-08-14 07:00:00 - Feat.: - Title: Oceňovaný slovenský klimatológ: Človekom spôsobená klimatická zmena je významnejšia ako všetky prirodzené 02 - Modified: 2022-08-14 05:31:56 - Feat.: - Title: Pri prívalovej povodni v Číne zahynuli najmenej štyri osoby 03 - Modified: 2022-08-13 22:00:00 - Feat.: - Title: Hydrologička SHMÚ Jana Poórová: To, že sme absolútnou veľmocou, čo sa týka vody, je mýtus 04 - Modified: 2022-08-12 16:04:53 - Feat.: - Title: Búrky na horách sú nebezpečné. Odborníci radia, na čo majú turisti dať pozor 05 - Modified: 2022-08-12 13:00:00 - Feat.: - Title: Hviezda pokračovania hororu Sirota má už 25 rokov: Zahrať dieťa bola výzva, výsledok je strašidelný
menuLevel = 2, menuRoute = focus/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
14. august 2022 16:23