Súčasné turbulencie na geopolitickej i ekonomickej mape sveta nútia krajiny prehodnocovať svoje doterajšie spojenectvá. Týka sa to aj členských štátov Európskej únie, ktoré si naplno uvedomujú, že vzťahy s USA pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa nebudú minimálne v nasledujúcich rokoch také, aké bývali pred jeho vlaňajším návratom do Bieleho domu.
Aj preto Únia v posledných mesiacoch uzavrela celú sériu dohôd o voľnom obchode s poprednými globálnymi hráčmi, ako sú Austrália, India, Indonézia či top ekonomiky Južnej Ameriky združené v organizácii Mercosur.
Populačný boom
Nových partnerov hľadá aktívne v rámci diplomacie na všetky štyri svetové strany aj Slovensko. Okrem spomínaných regiónov vidíme veľkú príležitosť v Afrike – kontinente s 54 členskými krajinami OSN a s rýchlo rastúcou populáciou. Afrika je často označovaná ako budúci motor globálnej ekonomiky – v roku 2050 sa tam podľa odhadov bude rodiť viac než polovica všetkých detí planéty. Rýchlo rastúca stredná trieda tak môže byť veľmi zaujímavá pre svetových producentov vrátane tých slovenských.
V článku sa ešte dočítate:
• Prečo sú Keňa a Tanzánia pre nás strategické krajiny.
• Aké projekty prinášajú do východnej Afriky slovenské firmy.
• Koľko peňazí smeruje do rozvojovej pomoci neďaleko Nairobi.
• Ako chce Slovensko získať podporu Afriky pri kandidatúre v OSN.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
