Po osamostatnení volali už dlhé roky. Prvé neoficiálne referendum sa konalo v roku 2005 s 98-percentnou úspešnosťou. Tieto ambície začali naberať reálnejšie kontúry okolo roku 2014 počas irackej civilnej vojny a útokov Islamského štátu na Irak. Vojská bagdadskej vlády vtedy ustupovali z území severného Iraku, ktoré následne obsadili kurdskí pešmergovia a v podstate nad nimi získali faktickú kontrolu.
Oficiálne referendum sa odkladalo kvôli vojnovej situácii až do júla tohto roku, kedy kurdský prezident Masúd Barzání po rokovaní s regionálnou vládou odsúhlasil dátum 25. septembra.
Pár dní pred referendom Bagdad vyzval letecké spoločnosti k prerušeniu liniek do Kurdistanu, neskôr uzatvoril hraničné priechody. Na referende sa napriek tomu zúčastnilo 72 percent obyvateľstva a nezávislí zahraniční pozorovatelia ho označili za slobodné a otvorené.
