Veľká časť historickej Sofie bola zrovnaná so zemou, aby ustúpila „modernej“ socialistickej výstavbe. Časť pamiatok sa nenávratne stratila, o archeologické práce a záchranu vykopávok nejavili vtedajší súdruhovia mimoriadny záujem.
To sa po revolúcii na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia zmenilo. A to tak v Sofii, ako aj v Plovdive či v ďalších bulharských historických mestách. V okolí plovdivského Odeonu a celého Rímskeho fóra, ktorý tvoril centrum niekdajšieho Trimontia, sa v súčasnosti prakticky neustále niečo deje. Do takmer pôvodnej podoby sa rekonštruujú polozrúcané stĺpy iónskeho, korintského
aj dórskeho slohu.
Samostatnou kapitolou je Biskupská bazilika Filipopolisu – ide o názov, ktorý kedysi dali Plovdivu starovekí Macedónčania, aby vzdali hold svojmu kráľovi Filipovi II. Pozostatky baziliky objavili pri budovaní podchodu v prvej polovici 80. rokov minulého storočia. „V tom čase tu boli len drobné stánky,“ pripomína pre HN Vanjo Furnadžiev.
Z nálezu vybrali časť pokladov, ktoré umiestnili do múzea. Až neskôr vykopali základy celej stavby, nad ktorými postavili dnešnú budovu celého komplexu. Aj v tomto prípade mala historická hodnota jednoznačnú prioritu pred akýmikoľvek stavebnými zámermi.
Dnes je z baziliky interaktívne múzeum s najnovšími technologickými vychytávkami, ktoré návštevníkom atraktívnym spôsobom približujú históriu tohto ikonického miesta. A na svoje si tu prídu aj deti vďaka hravým formám spoznávania dávnej minulosti a života predkov súčasných Plovdivčanov.
Rovnakú starostlivosť však tamojšia radnica venuje aj ďalším etapám v bohatej histórii mesta. Napríklad tej, keď sa Plovdiv nachádzal pod nadvládou Osmanov, teda dnešných Turkov. Ako sa žilo vtedajším vyšším vrstvám spoločnosti, uvidíte povedzme pri prehliadke domu Klianti. „Mnohé meštianske domy, ktoré dlhé roky chátrali, sa teraz rekonštruujú. Noví majitelia to však musia robiť v plnom súlade s tunajšou architektúrou. A to sa v historických lokalitách týka aj úplne nových stavieb. Každá budova musí jednoducho zapadnúť do historického koloritu mesta,“ podčiarkuje Vanjo Furnadžiev.
Prirodzene, veľkou témou je v súčasnosti aj v Bulharsku pandémia koronavírusu. Táto krajina bojuje so skeptickým postojom množstva obyvateľov k vakcínam proti ochoreniu COVID-19. Podobne ako na Slovensku, aj tu sa šíria rôzne hoaxy a konšpiračné teórie o škodlivosti očkovania.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo je v súčasnosti plne zaočkovaná len zhruba pätina dospelej populácie krajiny. A čísla nových prípadov infekcie, hospitalizovaných ľudí aj obetí raketovo pribúdajú. Bulharský cestovný ruch i preto mimoriadne dbá na bezpečnosť turistov. Do krajiny sa dostanete na základe digitálneho covidového EÚ pasu, prípadne potvrdení o nedávnom prekonaní ochorenia či negatívneho testu. Zamestnanci hotelov, reštaurácií a ďalších zariadení, s ktorými cestovný ruch úzko súvisí, patrili medzi prioritné skupiny pri očkovacej kampani na jar tohto roka, teda ešte pred oficiálnym štartom tohtoročnej letnej turistickej sezóny.
I vďaka tomu Sofia dúfa, že tento rok nebude z hľadiska prepadu návštev hostí taký zlý, ako bol ten minulý. „Počet turistov zo zahraničia vlani v porovnaní s predkrízovým obdobím dosiahol dvojciferný pokles. Všetci veríme, že teraz bude opäť postupne narastať,“ hovorí niekdajšia ministerka turizmu Marijana Nikolovová. Presne na to má prispieť aj rozvoj cestovného ruchu zameraného na kultúrne a historické bohatstvo Bulharska.
Krajine sa pritom darí napĺňať cieľ zameraný na opätovné naštartovanie cestovného ruchu po krízovom vlaňajšom roku. „Napriek rýchlo sa meniacim a do veľkej miery nepredikovateľným okolnostiam má Bulharsko za sebou úspešnú letnú sezónu 2021,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení úradujúca ministerka turizmu Stella Baltovová. Podľa nej krajina medzi májom a septembrom privítala viac ako štyri milióny návštevníkov.