Rusko sa však aktivizuje aj inak. Jeho hybridná vojna zahŕňa celú škálu taktík a stratégií, ktoré si už úspešne vyskúšalo na východe Ukrajiny a pri obsadení polostrova Krym na jar roka 2014. „Je jasné, že v rámci súčasného vedenia boja predchádzajú vojenskému obsadeniu práve kybernetické útoky. Tie do značnej miery narušia infraštruktúru napadnutej krajiny a ochromia jej každodenný život. Napokon, v mimnulosti sme to videli na Ukrajine. A presne to je dôvod, prečo sa Estónci tak obávajú Ruska,“ konštatuje Kutti.
Porovnanie neobstojí
Porovnávať situáciu na východe Ukrajiny s Estónskom by však nebolo úplne na mieste. V súčasnosti tvoria Rusi v najsevernejšej pobaltskej krajine zhruba štvrtinu celkovej populácie. Na Kryme sú to takmer dve tretiny. Oveľa väčší podiel než v Estónsku majú Rusi aj v Donecku či Luhansku, teda separatistických regiónoch na východe Ukrajiny.
Navyše, životná úroveň v týchto oblastiach je nižšia, než v susednom Rusku. Obyvatelia by si preto pripojením k Rusku mohli prilepšiť aj ekonomicky. V Estónsku je to presne naopak – krajina, v ktorej sa už sedem rokov platí eurom, patrí medzi najbohatšie štáty bývalého Sovietskeho zväzu i celého postkomunistického bloku. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu i technologickému pokroku dostala dokonca prezývku pobaltský tiger.
Rusi žijúci v Estónsku preto nemajú príliš veľa dôvodov, aby sa dožadovali odtrhnutia východnej časti územia a jej pripojenia k Rusku. Napriek tomu sa isté separatistické snahy prejavili aj tu. „V 90. rokoch tu dokonca boli snahy pričleniť toto územie k Rusku pomocou referenda. Našťastie, tento pokus bol neúspešný,“ dopĺňa Kutti.
Jednou zo stratégií hybridného konfliktu ruských vojenských plánovačov patrí aj propaganda. Tej sa nevyhýba ani Estónsko. Práve na Rusov žijúcich v tejto pobaltskej krajine cielia programy vysielané oficiálnymi prokremeľskými štátnymi médiami.
Aj na to si však Tallinn našiel odpoveď. Vo verejnoprávnej televízii už niekoľko rokov existuje ruskojazyčná stanica, ktorá vysiela správy a relácie práve pre ruskú menšinu. Jej úlohou je práve vyvracať mýty a hoaxy, ktoré o Severoatlantickej aliancii či Európskej únii tvrdí práve proputinovská propaganda.
Dvojjazyčné médiá
A netýka sa to len verejnoprávnych médií. Ruskojazyčnú sekciu má na svojej internetovej stránke aj spomínaný najväčší denník Postimees, ktorý patrí medzi najväčších pobaltských kritikov a bojovníkov proti Putinovej propagandistickej mašinérii.