Ukrajina je pod neustálym tlakom Ruska. Aj preto avizuje záujem zbližovať sa s EÚ a s NATO. V akej fáze je prístupový proces?
Dnes je naším kľúčovým nástrojom na dosiahnutie kritérií pre členstvo v Európskej únii asociačná dohoda. Ukrajina a EÚ sa teraz nachádzajú v procese ohodnotenia dosiahnutia cieľov tejto dohody. Ukrajina je odhodlaná pokračovať v účinnom vykonávaní dohody o realizácii reforiem, zameraných na ďalšiu politickú a hospodársku integráciu, a taktiež na právne zblíženie s EÚ. Zároveň sa spoliehame na podporu členských štátov EÚ pri dosahovaní cieľov asociačnej dohody, najmä postupnej integrácie do vnútorného trhu EÚ. Tiež by som rád poznamenal, že Ukrajina dúfa, že EÚ bude otvorenejšia voči krajinám regiónu Východného partnerstva, ktoré hľadajú európsku perspektívu.
Nastal v tejto veci pokrok?
Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko podpísali 17. mája memorandum o porozumení o posilnenej spolupráci v rámci európskej integrácie – takzvané Asociačné trio. Naším cieľom je spolupracovať na presadzovaní európskej perspektívy pre naše krajiny a na ďalšom rozvoji programov nášho zoskupenia, zameraného na hlbšiu integráciu s EÚ – takpovediac získať „viac za viac“. Je totiž úplne zrejmé, že Východné partnerstvo potrebuje silnejšiu a strategickejšiu víziu vo viacerých segmentoch, najmä pokiaľ ide o prehlbovanie sektorovej a hospodárskej integrácie, ako aj o rozvoj bezpečnostného rozmeru. Čo sa týka NATO, vysoká dynamika vzájomného politického dialógu je kľúčom k ďalšiemu rozvoju našich vzťahov a praktickej spolupráce. Minuloročné rozhodnutie Severoatlantickej aliancie pripojiť Ukrajinu k programu rozšírených schopností NATO bolo výsledkom našej úzkej spolupráce.
Akú úlohu sme tu zohrali my?
V tejto veci sme získali silnú podporu Slovenska, čo si veľmi vážime. Tento rok sa euroatlantické ašpirácie Ukrajiny dostali do záverečného komuniké samitu NATO 2021 v Bruseli. Prioritou pre nás zostáva Akčný plán členstva. Náš prezident, parlament aj celá vláda sa spoločne zaväzujú plne využiť všetky príležitosti na prípravu členstva. Očakávame, že členovia Aliancie v blízkej budúcnosti prispejú k procesu dosiahnutia konsenzu o Akčnom pláne členstva pre Ukrajinu. Samozrejme, dúfame, že Slovenská republika tento krok podporí.
Na augustovej Krymskej platforme premiér Eduard Heger vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná ilegálnu anexiu Krymu...
Ustanovujúci Samit Krymskej platformy bol bezprecedentnou udalosťou v histórii nezávislej Ukrajiny, v zmysle počtu a úrovne zahraničných účastníkov, ako aj z hľadiska obsahu. A to napriek prudkému tlaku Ruska a pokusom o jeho zrušenie. Stal sa východiskovým bodom pre vytvorenie a rozvoj nového medzinárodného formátu o deokupácii Krymu. Táto problematika je na najvyššej úrovni medzinárodnej agendy. Na podujatí sa zúčastnili oficiálne delegácie 46 štátov a medzinárodných inštitúcií. Bola prijatá spoločná deklarácia, ktorá vyhlásila vznik Krymskej platformy, odsúdila zločiny Ruskej federácie na okupovanom Kryme a potvrdila pripravenosť zahraničných partnerov pokračovať v politike neuznávania pokusu o anexiu Krymu aj zosilňovať tlak na Rusko.
Sú pre vás tieto kroky kľúčovým signálom?
Vaša podpora je pre nás mimoriadne dôležitá vzhľadom na najbližšie susedstvo. A susedia by mali byť vždy dobrými priateľmi a porozumieť si. Od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine ste vždy podporovali našu územnú celistvosť a nezávislosť, čo sa prejavovalo vo verejných vyhláseniach aj v praxi. Rozhodujúce stanovisko vašich lídrov voči neuznaniu Krymu za ruský potvrdzuje dôslednosť vašej zahraničnej politiky, ktorá je založená na prísnom dodržiavaní medzinárodného práva. Naša krajina tiež považuje medzinárodné právo za jediný nástroj na svete, ktorý je kľúčom k mieru. Bohužiaľ, môžeme povedať, že Kremeľ si myslí niečo iné.
A dáva to verejne najavo...
Áno. Niekedy sa dokonca zdá, že ruskí lídri žijú v paradigme 17. storočia, keď prevládalo právo silných. Existuje na to množstvo príkladov. To je dôvod, prečo hlas Slovenska v prospech spravodlivosti znie veľmi nahlas. Mimochodom, po slovách predsedu vlády o neuznaní Krymu za ruský som bol prekvapený, keď som na slovenských sociálnych sieťach zaznamenal kritické slová na jeho adresu od niektorých, podľa mňa nezodpovedných, slovenských politikov. Poviem vám jednu vec. Každá krajina má zvrchované právo budovať svoju zahraničnú politiku na základe národných záujmov. Vezmite pritom do úvahy, že príznakom civilizovanej krajiny je aj prítomnosť takých hodnôt, ako je rešpektovanie ľudských práv alebo tiež medzinárodného práva. A túto politiku implementujú konkrétni ľudia. Eduard Heger je nepochybne zodpovedný politik. Pretože vlastnými slovami potvrdil, že medzinárodné právo, spravodlivosť a európske hodnoty sú pre Slovensko prioritou.
Naše krajiny sú priami susedia. Aký význam máme vo vašej zahraničnej politike?
Myslím si, že ukrajinsko-slovenská spolupráca môže byť vzorom dobrých susedských vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. Vyznačuje sa intenzitou kontaktov, pozitívnymi výsledkami v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, vzájomnou podporou aj efektívnym riešením vznikajúcich problémov. Na medzinárodnej scéne máme vysokú úroveň vzájomnej dôvery. Sme vám vďační, že ste sa s nami podelili o svoje skúsenosti v eurointegračnom procese. Máte významné miesto v našej zahraničnej politike. Podľa Stratégie zahraničnej politiky Ukrajiny, schválenej dekrétom prezidenta 26. augusta, tvoria dobré vzťahy so Slovenskom priaznivý základ pre ďalšie posilnenie spolupráce na bilaterálnej úrovni a v rámci medzinárodných organizácií.
V čom by sme vám ešte mohli pomôcť?
V kontexte úlohy Slovenska pri zbližovaní s EÚ ukrajinská strana počíta s pomocou oficiálnej Bratislavy aj občianskej spoločnosti v koordinácii stanoviska Únie k ďalšiemu rozvoju vzťahov s krajinami Východného partnerstva asociovanými s EÚ, teda Asociačným triom. Ďalej sme počítali s pomocou v podpísaní dohody s EÚ a jej členskými štátmi o spoločnom leteckom priestore na samite Ukrajina – EÚ, ktorý sa uskutočnil 12. októbra v Kyjeve. Tiež rátame s vašou pomocou v zapojení Ukrajiny ako neoddeliteľnej súčasti európskeho demokratického priestoru do určitých diskusií v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj v integrácii energetických trhov Ukrajiny a EÚ. Potom aj v zintenzívnení spolupráce s krajinami Vyšehradskej skupiny s cieľom prebrať skúsenosti z európskej a euroatlantickej integrácie a zvýšiť úroveň obranných schopnosti v strednej a východnej Európe. A napokon v rozšírení spolupráce pri realizácii spoločných vzdelávacích a humanitárnych projektov s EÚ, ktoré budú podporovať rozvoj medziľudských kontaktov.