Použitie článku sedem je možné od roku 2014. Použiť sa dá v prípade, ak existuje vážne podozrenie, že jeden z členských štátov porušuje hodnoty Európskej únie, ktoré definuje článok dva. Patrí k nim napríklad sloboda, demokracia, rovnosť či právny štát. Podobný názor s Komisiou zdieľa v prípade Poľska aj Benátska komisia.
Článok sedem Zmluvy o Európskej únii ukladá vypočutie Poľska aj odobrenie Európskym parlamentom aj Radou.
Dialóg s krajinou podľa článku prebieha v troch fázach. Prvou je posúdenie, pri ktorej Komisia zhromaždí všetky relevantné informácie a posúdi či existujú náznaky ohrozenia právneho štátu a ak áno, začne s ňou dialóg v podobe varovania.
V druhej fáze nasleduje odporúčanie za účelom ochrany právneho štátu. V tomto prípade má už členský štát lehotu na vyriešenie zistených problémov a tiež musí Komisiu o svojom pokroku v opatreniach informovať. Posledný krok závisí od odporúčania Komisie a tá sleduje, ako štát dodržiava jej odporúčania. A v prípade, ak sa v stanovenej dobe nedosiahne uspokojivý výsledok, Komisia má na výber jeden z mechanizmov ustanovených článkom sedem.
Minimálne štvor-pätinová väčšina krajín, teda 22 z 28, sa musí zhodnúť na tom, či hrozí porušenie základných hodnôt Európskej únie uvedených v článku dva a jednomyseľne, ak k porušeniu aj skutočne došlo. Následne kvalifikovaniu väčšinou rozhoduje o obmedzení hlasovacích práv členského štátu na hlasovaniach Rady ako posledný krok, pri ktorom prihliadne na dôsledky takéhoto pozastavenia.
Povinnosti vyplývajúce zo zmlúv sú aj naďalej pre členský štát záväzné a zmeny môžu prísť i po obmedzení. Rada môže tiež kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o tom, či zmení alebo dokonca aj zruší opatrenia už prijaté po skonštatovaní, že sa situácia, na ktorú upozorňovala a pre ktoré dospela k takémuto záveru skutočne zmenila.