Európska únia preto volá po pomoci od členských štátov, aby rozhodli, či Poľsko za svoje (ne)konanie treba potrestať viac ako len pichľavými slovami o nesprávnej podobe demokracie v krajine. Poľsko má teraz na zmenu súčasného stavu tri mesiace a ak sa tak nestane, Komisia bude v konaní pokračovať.
Išlo by tak o ojedinelý krok, pre ktorý sa Komisia ešte nikdy nerozhodla. A tak by sme po brexite či katalánskom boji za nezávislosť zažívali ďalšiu novú situáciu. A ako priami susedia Poľska by sme dianie v krajine a jej následný vplyv mali doslova na dlani.
Ústavný súd, Najvyšší súd či Súdna rada. Vládnuca konzervatívna strana si pod svoj patronát zobrala justíciu na ceste k tomu, aby pod seba prebrala čo najviac kompetencií. Podľa prvého podpredsedu komisie Fransa Timmermansa, strana Právo a spravodlivosť prijala už viac ako 13 zákonov vplývajúcich na celkovú štruktúru právneho systému.
„Poľská vláda vie, ako je premiér Viktor Orbán schopný inštrumentovať hocijakú kritiku od Bruselu na to, aby si vybudoval dôveru u verejnosti. Keď vláda má značný vplyv na médiá, tak ako v Maďarsku, môžu interpretovať hocijaké zasahovanie Bruselu ako útok na ľudí. Poliaci tiež vedia, že európske vlády sa tento článok stále zdráhajú spustiť, a teda nevytvoria potrebnú väčšinu,“ ozrejmuje analytik Israel Butler z organizácie na ochranu ľudských práv Civil Liberties Union for Europe.
Duda zákony aj tak podpísal
Za začatie konania proti Poľsku bol aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Českí susedia sú vo vyhláseniach zatiaľ opatrní a ako uviedol aj novozvolený premiér Andrej Babiš dúfa, že sa situácia vyrieši.
K poslednej zmene v justícii zatiaľ patrí tá v Súdnej rade. Jej členov si po novom budú voliť poslanci poľského parlamentu, kde má väčšinu vládnuca strana, a to v oboch komorách. Kritici tomuto kroku vyčítajú protizákonnosť a tiež prepojenie sudcov na politikov, keďže pri ich menovaní bude potrebný súhlas politickej frakcie.
Opozícia kritizovala prezidenta Andrzeja Dudu za to, že podľa nej zišiel z pôvodnej cesty a rezignoval na úlohu garanta ústavnosti.
Ten iba niekoľko hodín po konaní Komisie proti Poľsku prišiel s podpisom dvoch zákonov v rámci kontroverznej, európsky nepochopiteľnej a nedemokratickej reformy súdnictva. Ide o zákon o najvyššom súde a o súdnej rade.