Nie síce článok sedem, ale mechanizmus obrany základných hodnôt Európskej únie použili po prvýkrát v roku 2000 voči Rakúsku. Aj keď sa to teraz zdá pri neposlušných bratoch Poľsku a Maďarsku ako nonsens, v Rakúsku sa členské krajiny obávali porušenia základných princípov a hodnôt Európskej únie. Dôvodom bol vnútropolitický boj v krajine, pri ktorom hrozila zmena zahraničnej politiky.
Pri moci sa vtedy stretli ľudovci s pravicovou a populistickou Slobodnou stranou Rakúska. Situácia sa opakuje s inými lídrami aj teraz – v rakúskej vláde sa stretávajú ľudovci s lídrom Sebastianom Kurzom so Slobodnou stranou Rakúska na čele s Heinzom-Christianom Strachem. Rakúskym voľbám sme sa venovali aj tu.
Sankcie voči Rakúsku mali vtedy podobu prerušenia kontaktov s rakúskou vládou, obmedzenia komunikácie s veľvyslancami a odmietnutie podpory rakúskych kandidátov na funkcie v medzinárodných organizáciách.
„V roku 2000 sa 14 vlád pevne zhodlo, že extrémne pravicová xenofóbia je neakceptovateľná a kolektívne diplomaticky Rakúsko izolovali. Európska únia potom presadila v rekordnom čase viaceré zákony. Teraz sa verejná mienka posunula viac doprava, Rakúsko je v situácii ako v roku 2000 s tým rozdielom, že nikto nezaujal stanovisko,“ myslí si analytik Israel Butler.
Môžeme pozorovať istú analógiu so súčasným stavom v Poľsku? „Nie sú to porovnateľné prípady. V roku 2000 nebola v platnosti Lisabonská zmluva, neexistoval článok sedem, Európska únia nemala kompetencie a nástroj na konanie v oblasti rešpektovania zásad právneho štátu. Po druhé, v prípade Rakúska boli obavy, že účasť slobodných vo vláde povedie k porušeniu princípov a hodnôt Európskej únie, nakoniec sa ale nič také nestalo. V prípade Poľska už Európska komisia konštatovala, že vláda porušila princípy právneho štátu, a preto koná podľa článku 7,“ porovnáva situáciu spred 17 rokov Radovan Geist.