Existujú však obavy, či si Severokórejčania týmito návštevami nechcú len zlepšiť vlastnú propagáciu. Ich príchod aj rokovania medzi lídrami krajín preto sprevádzali viaceré protesty.
Demonštrantom sa nepáčilo nielen pozvanie prezidenta Muna do Severnej Kórey, ale aj pozornosť, ktorá sa má prehnane venovať severokórejskej delegácii na olympijských hrách.
Ich prítomnosť je podľa kritikov dôležitejšia ako význam celého podujatia. Politická olympiáda, ozývalo sa od demonštrantov, ktorí pálili severokórejské vlajky, niesli protestné transparenty či trhali fotografie veľkého lídra.
Na Muna padala kritika za to, že umožnil severnému susedovi propagandu tohto druhu a tiež, že ohrozil juhokórejské vzťahy s USA. Zaujímavé bolo aj vyjadrenie Američanky Angely Ruggierovej, bývalej hokejistky a súčasnej členky Medzinárodného olympijského výboru.
Tá ženský hokejový tím zložený z 12 Severokórejčaniek a 23 Juhokórejčaniek odkázala až na nomináciu na Nobelovu cenu za mier.
Severokórejská delegácia už z dejiska olympijských hier odletela. Tak, ako sa ešte pred začiatkom olympijských hier uvažovalo, či delegácia nepríde po ceste cez demilitarizované pásmo, čo by tiež bolo prelomové, tak sa očakávania z tohto ohľadu nenaplnili.