Posledná raketa, ktorá vzbudila hrôzu svetového spoločenstva bola na konci novembra medzikontinentálna balistická raketa Hwasong-15. Sú nejaké náznaky, že Severná Kórea plánuje ďalší test?
Momentálne nič nenasvedčuje tomu, že by KĽDR plánovala test niektorej zo svojich rakiet. Bezpečnostní experti pravidelne sledujú zábery z komerčných satelitov, ktoré prelietavajú ponad územie KĽDR a monitorujú pohyb a zmeny na rôznych severokórejských základniach. Zároveň, v kontexte zmierňovania napätia aj severokórejské médiá a jej predstavitelia zmiernili rétoriku.
Prelomová návšteva olympijských hier bola v podobe Kimovej sestry Kim Jo-čong. Prečo neprišiel sám Kim, akú taktiku za tým môžeme vidieť?
Skutočnosť, že sa Kim Čong-un nezúčastnil otváracieho ceremoniálu by som osobne nehodnotila ako akúkoľvek formu taktiky. Kim od nástupu do pozície vodcu a po zvolení za Generálneho tajomníka strany KĽDR neopustil.
Dôvody boli pravdepodobne hlavne vnútropolitické, keďže prvé roky sa zameral na upevnenie si svojho mocenského postavenia medzi straníckymi funkcionármi a politickou elitou štátu.
Dva medzikórejské summity sa tiež konali v KĽDR. Severokórejský vodca nikdy nenavštívil Južnú Kóreu, takže v tomto prípade ak by sa tak udialo to by sme museli hodnotiť ako taktické rozhodnutie, nie jeho neúčasť.
Čo treba hľadať za prekvapivým pozvaním?
Mun dostal pozvanie do Severnej Kórey od Kimovej sestry, s priebehom návštevy delegácie bol spokojný. Vyzerá to tak na skutočné oteplenie vzťahov.
Posledný vývoj skutočne naznačuje zmiernenie napätia. Osobne by som to hodnotila ako prvé kroky ktoré môžu viesť k rokovaniam na rôznych úrovniach a o rôznych témach, tak ako to navrhol prezident Mun už minulý rok v máji.
Avšak je potrebné si uvedomiť, že stretnutia prezidentov, či predstaviteľov štátu a špeciálnych zástupcov, ako Kim Jo-čong, majú viac menej ceremoniálny charakter a ich obsahom nie sú zásadné problémy, ktoré vo vzťahoch štátov existujú, a tak je to aj v tomto prípade. O skutočnom oteplení vzťahov môžeme začať hovoriť až v momente, keď sa začnú rokovania o politických, bezpečnostných a humanitárnych otázkach.
Môže teda ešte nastať krok späť a vycúvanie z takéhoto progresu? Čo by to mohlo spôsobiť?
Stále existuje viacero faktorov, ktoré by rokovaniam mohli zabrániť, respektíve ich skomplikovať. Patrí k nim sankčný režim uvalený na KĽDR. Už pri návšteve reprezentácie KĽDR na otváracom ceremoniáli musela Južná Kórea požiadať o výnimku, keďže súčasťou sankčného režimu je zoznam vysokých predstaviteľov KĽDR, ktorí nesmú byť pustení na územia členských štátov OSN.
Navyše existujúci sankčný režim môže ohroziť rokovania o ekonomických otázkach a vzťahoch medzi dvomi kórejskými štátmi. V minulosti to boli práve ekonomické vzťahy, ktoré sa začali rozvíjať ako prvé, izolovane od politických a bezpečnostných otázok. Ďalej, ak sa aj rokovania uskutočnia, reálne nemusia viesť k vytvoreniu fungujúceho mechanizmu, ktorý prinesie zmeny vo vzťahoch, poprípade ich zlepšenie.
A čo sa týka situácie v Južnej Kórei a jej spoluprácu s USA?
Faktorom je vnútropolitická situácia v Južnej Kórei, keďže dôvera v prezidentovu severokórejskú politiku výrazne klesla, uskutočnilo sa niekoľko protiseverokórejských demonštrácií.
Ďalšími sú aj USA a postoj amerického prezidenta, jadrový a raketový program ako predmet rokovaní či situácia po skončení paraolympijských hier, keď sa začnú pravidelné americko-juhokórejské vojenské cvičenia, ktoré sa konajú vždy v marci, ale z dôvodu olympiády boli posunuté. Tieto cvičenia KĽDR pravidelne označuje za agresiu voči sebe.
V severokórejských médiách sa objavili viaceré informácie odkazujúce na pokyny Kima, ktorý podľa nich chce v priateľských vzťahoch s južným susedom pokračovať, bližšie sa však o nich nevie. Môžeme tieto vyjadrenia považovať za pravdivé? Prečo ich teda oficiálne Kimove vedenie nepotvrdilo?
Už skutočnosť, že Kim Čong-un bol ten z ktorého poverenia sa stretnutia nakoniec realizovali, že jeho sestra bola jeho špeciálnym vyslancom nasvedčuje, že tu je záujem o zmiernenie napätia.
Keďže dnešný severokórejský režim je ešte ťažšie čitateľný ako bol režim Kim Čong-ila, môžeme sa len domnievať čo je za týmto konaním. Opäť ak vychádzame z minulosti, tak KĽDR vždy išla do rokovaní a zmiernenia napätia vo vzťahoch ak videla na ich konci možný zisk pre seba.
Južná Kórea chce utužovanie vzťahov spojiť aj so sprostredkovaním stretnutia rozdelených rodín. Vyzerá to, že to trápi iba ju, a nie aj Severnú Kóreu. Prečo?
Otázka stretnutia rozdelených rodín je vždy vysoko na zozname požiadaviek a návrhov juhokórejských administratív. Má to čisto humánne dôvody, keďže tí, ktorí majú žijúcich príbuzných na severe sú sedemdesiatnici a osemdesiatnici.
Z charakteru severokórejského režimu, ktorý je totalitárnym zriadením, vyplýva, že len zriedka reflektuje požiadavky svojho obyvateľstva a je pravda, že stretnutia rodín nie sú vysoko na zozname priorít severokórejského vedenia.
Novoročný prejav Kima, obnovenie horúcej linky medzi Kóreami či Olympijské hry. Čo ďalšie by mohlo priniesť posun vo vzájomných vzťahoch okrem avizovaného stretnutia?
Stanovenie konkrétneho dátumu rokovania so zoznamom jeho účastníkov a agendou, o ktorej sa bude diskutovať – až vtedy môžeme hovoriť o skutočnom záujme, hlavne KĽDR posunúť vzťahy a zmierniť napätie.