Opozícia kritizovala Sarkisjana za to, že vlani presadil zrušenie prezidentského systému a nahradil ho parlamentným s rozšírenými kompetenciami pre premiéra. Jeho rozhodnutie malo svoje opodstatnenie. Sarkisjan najprv 10 rokov viedol krajinu ako prezident a výmenu stoličiek podstúpil iba nedávno.
Opozícia za tým videla snahy o udržanie si vplyvu nad arménskou politikou, keďže sa po tretíkrát o prezidentský post uchádzať už nemohol. Za arménskeho premiéra ho parlament zvolil väčšinou hlasov 17. apríla.
„Sarkisjan si zmenu najskôr nechal odobriť v referende v decembri 2015. Jeho Republikánska strana však bola vtedy v koalícii s dnes najsilnejšou opozičnou stranou Prosperujúce Arménsko,“ vysvetľuje výskumný pracovník Ján Cingel z Globsecu.
Ozrejmuje tiež, že Sarkisjan vtedy odmietal možnosť, že sa chce udržať pri moci.
Minuloročné voľby vyhrala so 49 percentami Republikánska strana nasledovaná Prosperujúcim Arménskom a ďalšou opozičnou stranou Aliancia cesta von. Získala necelých osem percent hlasov a práve ona vedie súčasné protivládne protesty: „Republikánska strana má v arménskom parlamente pohodlnú väčšinu a prejde jej čokoľvek.
Aj preto sa opozícia a občianski aktivisti uchýlili k protestom v uliciach,“ dodáva Cingel. Podľa pozorovateľov boli voľby zmanipulované.
Demonštranti svoju nespokojnosťou vyjadrovali rôzne, protestovali pred vládnymi budovami v metropole Jerevan, blokovali cesty či ulicami pochodovali s obrátenou fotografiou premiéra.
Demonštranti sa minulý týždeň pokúsili preniknúť do budovy parlamentu. Pri zásahu polície sa následne zranili desiatky ľudí.
„Po celej krajine sa protestuje, prebiehajú štrajky. Blokujú sa ulice. V Arménsku vznikla revolučná situácia, tu a teraz vyhlasujem začiatok nenásilnej zamatovej revolúcie,“ citovala opozičného lídra televízia ARA TV.