Porušili tým vraj svoju neutralitu voči vnútroštátnym záležitostiam. Protestovali aj študenti, ktorí sa odmietli zúčastniť prednášok.
„Krajina pod vládou prezidenta trpela absolútnou neprítomnosťou inštitucionálnej slobody, nech je to súdnictvo, polícia, zdravotníctvo, kultúra či náboženstvo. Skutočnosť, že ľudia prebrali iniciatívu, vyšli do ulíc ukazuje, že inštitúcie stále tvoria ľudské bytosti, so svojím myslením a zámermi,“ povedala aktivistka Arsinee Khanjianová pre portál Al Jazeera.
Protesty však nemali iba svoju mierumilovnú podobu. Svet obleteli zábery brutálnych zásahov polície aj s použitím slzného plynu. V nedeľu polícia zadržala najmenej 300 ľudí, v Jerevane vtedy protestovalo asi 50-tisíc ľudí.
„To, čoho sme svedkami v Arménsku v týchto dňoch nie sú len akcie politickej opozície, tá je rozdrobená a veľmi slabá. Čo je však podstatne dôležitejšie je občianska opozícia, ktorá je skutočnou a rozhodujúcou silou aktuálnych protestov,“ opisuje situáciu Cingel.
Vládna strana podľa neho za posledných 20 rokov efektívne uchopila štát prostredníctvom korupcie a oligarchického systému naviazaného na vládnu stranu.
Za posledné štyri roky ľudia pravidelne protestujú, lebo nevidia inú možnosť, ako Republikánsku stranu odstaviť od moci.