Prelomové stretnutie lídrov Kóreí prinieslo koniec vojny aj odstránenie jadrových zbraní. „Raketový muž“ však dlho túto možnosť nepripúšťal a ešte aj počas konania Olympijských hier, kde ich krajiny vystúpili aj v jednom tíme, zastával názor nevzdať sa tohto arzenálu. Prečo teda teraz prichádza jeho stop?
Stretnutie v podstate neprinieslo ani koniec vojny ani odstránenie jadrových zbraní. Prezident Mun sa s Kim Čong-unom dohodli, že budú spoločne pracovať na ukončení vojny, v júli to bude 65 rokov od podpísania prímeria, a teda podpísaní mierovej zmluvy na čo prizvú ako USA tak perspektívne i Čínu. Zároveň sa dohodli, že cieľom spoločného úsilia je denuklearizácia a vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na polostrove. Aby sme mohli hovoriť o reálnom ukončení vojny a odstránení zbraní budú nevyhnutné špecifické a relatívne komplexné rokovania, ktoré prinesú presné kroky.
Čo sa týka zastavenia jadrových a raketových testov, to je otázka ktorá dnes patrí k najdiskutovanejším, predovšetkým preto, že nikto presne nevie, čo to znamená. Zastavenie testov neznamená ukončenie výskumu a vývoja technológií. Uzatvorenie testovacieho zariadenie tiež neznamená, že technické zdokonaľovania náloží nebude pokračovať a pod. Sú odborníci na Kóreu, ktorí tvrdia, že toto bol Kimov plán od začiatku – získať jadrový potenciál a potom sa sústrediť na ekonomický rozvoj. Skutočne ťažko povedať, ale aby sme mohli hovoriť o zastavení programov, na to je potrebný čas a hlavne sledovanie konkrétnych krokov, ktoré KĽDR urobí.
Mali na oteplenie vzťahov medzi Kóreami vplyv aj iné krajiny ako Čína, Japonsko či USA? Aj s nimi plánuje Kim postupne priateľskejšie vzťahy.
V kontexte iných aktérov je situácia zaujímavá, pretože každý si tak trochu pripisuje zásluhy na tom, čo sa momentálne deje. Predovšetkým od amerického prezidenta sme v posledných dňoch často počuli, aká úspešná stratégia „maximálneho nátlaku“ bola. A že priviedla KĽDR k rokovaniam. Zároveň Čína a aj Rusko v priebehu celého minulého roka vyzývali k rokovaniam. Asi ani jeden z predstaviteľov nečakal, že pôjde o summity, ale každopádne je možné, že vidia aj úspech svojich návrhov v tomto vývoji.
Japonsko v celej situácii stojí tak trochu mimo. Celkovo je rétorika súčasného ministerského predsedu Abeho kritická voči KĽDR, čo je prirodzené, keďže v minulom roku testované rakety niekoľkokrát preleteli ponad Japonské ostrovy. Premiér Abe vyzýva k triezvosti a neprehnaným očakávaniam od KĽDR.
Kim spomenul aj možnosť pravidelnejšieho stretávania sa s južným susedom. Môžeme tak smerovať až ku koncu demarkačnej línie?
Tak ďaleko to asi v krátkodobej či strednodobej perspektíve nezájde. To, že budú pravidelnejšie prebiehať stretnutia medzi predstaviteľmi oboch štátov by vlastne bolo obnovenie situácie z rokov 2000 až 2007. Čo sa týka stretávania ľudí, ťažko povedať či Kim myslel skutočne vážne to, že si želá, aby ľudia mohli voľne prechádzať hranicou tak ako on v piatok. Z hľadiska toho akým spôsobom sa režim v KĽDR snaží udržať kontrolu nad obyvateľmi to však vnímam viac skepticky. Čo sa týka demarkačnej línie, to bude otázka rokovaní o mierovej zmluve a bude závisieť nielen od predstaviteľov kórejských štátov, ale i od ďalších účastníkov rokovania, primárne USA.
Hovorí sa, že aj keď sa Kimov postoj voči južnému susedovi zmenil, jeho vzťah k vlastnému obyvateľstvu sa nezmení. Dá sa vôbec očakávať, keď nepotečú už také financie do rozvoja jadrových zbraní a zbrojenia, že viac peňazí poputuje smerom k obyvateľom?
Aj keď sa Kim prezentoval v piatok veľmi priateľsky a summit bol príležitosťou ukázať jeho ľudskú tvár, nič to nemení na skutočnosti, že v prípade KĽDR hovoríme o totalitárnom politickom systéme, ktorého črtou je prísna kontrola obyvateľov. Cieľom Kim Čong-una je udržať sa pri moci v existujúcom systéme. Ak je ochotní pripustiť reformy tak ekonomické, nie politické – v tomto kontexte Čína pôsobí ako odstrašujúci príklad, kde ekonomická liberalizácia prerástla aj do šírenia rôznych myšlienok a ideí medzi populáciou. Na druhej strane môžu byť pre Kima príťažlivé súčasné rozhodnutia Čínskej komunistickej strany vedúce k posilneniu pozície prezidenta a prehĺbeniu kontroly nad obyvateľmi.
Pred samitom udelil Kim svojej manželke titul prvej dámy, čo výrazne posilnilo jej postavenie. Zlepší to situáciu aj pre iné ženy v krajine?
Otázka postavenia žien v KĽDR je komplikovaná z niekoľkých ohľadov, a to aj napriek tomu, že Kimova manželka je dnes označovaná ako prvá dáma, alebo že jeho sestra sa zúčastnila summitu. V kontexte postavenia žien je to kultúrna otázka. V tradičnej kórejskej spoločnosti konca 19. a začiatku 20. storočia bola žena závislá od troch mužov vo svojom živote - od otca, manžela a syna. Dnes vieme, že aj keď formálne KĽDR po svojom vzniku zaviedla takzvanú ekonomicko-sociálnu rovnosť žien, v domácom živote sa veľa nezmenilo a žena bola vždy závislá na mužovi.
Začiatkom júna by sa mal stretnúť s americkým prezidentom Trumpom. Môže túto schôdzku ešte niečo ohroziť?
Nateraz to vyzerá, že summit sa bude konať, podľa víkendových vyjadrení prezidenta Trumpa by to malo byť o 3-4 týždne. KĽDR robí všetko preto, aby sa summit konal. Cez víkend oznámili, že majú v pláne uzatvoriť testovacie zariadenie Pungie-ri a pozvú k tomu amerických odborníkov. Obsah Panmudžonskej deklarácie bol dokonca zverejnený severokórejskými médiami. V nej sa hovorí o denuklearizácii aj keď len na jednom mieste, ale ľudia boli informovaní – je to nakoniec v súlade s oznámením s pred dvoch týždňov, že sa vedenie štátu ide sústrediť na ekonomický rozvoj štátu.
To, čo môže summit Trump-Kim ohroziť sú očakávania prezidenta Trumpa a jeho tímu. John Bolton sa vyjadril, že pre KĽDR by odporúčal líbyjský model – teda vzdanie sa existujúceho programu. Avšak Kim Čong-un veľmi dobre vie čo sa stalo s Muamarom Kaddáfím. Zároveň samozrejme, Kim Čong-un sa môže rozhodnúť zmeniť svoj postoj, charakter politického systému mu dáva „výhodu“, že svoje rozhodnutia nemusí s nikým konzultovať a nikomu vysvetľovať.
A čo v prípade Kóreí? Kim je naozaj v niečom nepredvídateľný líder. Ako by sa ich vzťahy mohli teraz ochladiť, môžeme mu veriť, že skutočne uzavrie jadrové testovacie stredisko a nebude v tajnosti podnikať ďalšie testy?
Tak ako som uviedla, Kim sa môže rozhodnúť a svoj postoj zmeniť a nezabráni mu v tom nik a nič. A to v konečnom dôsledku nie je o nepredvídateľnosti, ale skôr o tom, ako danú situáciu vyhodnotí. Ak vyjadrenia alebo konanie ostatných aktérov vyhodnotí ako hrozbu pre prežitie systému a tak svoje stanovisko zmení.
Avšak nateraz sa zdá, že medzikórejské vzťahy boli nastavené summitom, a aj stretnutiami, ktoré mu predchádzali, pozitívnym smerom. KĽDR už koncom minulého roka upravila rétoriku voči Južnej Kórei, v zmysle že bola miernejšia ako voči USA. Viacerí analytici sa domnievali že Kim mal v pláne využiť situáciu v americko-juhokórejských vzťahoch, keď prezident Trump hovoril o možnosti vojenského riešenia severokórejskej otázky a juhokórejský prezident naopak vyzýval na dialóg.
Čo sa testov týka, tie podnikať asi nebude, ale už som uviedla že technické zdokonaľovanie raketových systémov a typov náloží môže pokračovať.
Náš šéf diplomacie Miroslav Lajčák označil schôdzku lídrov za prelomovú, krok smerom k dosiahnutiu trvalého mieru a stability na Kórejskom polostrove. Má nejaký priamejší dopad tento pokrok aj na nás?
Ak sa pozrieme na to, že v minulom roku sa otvorene diskutovalo o možnosti vypuknutia jadrového konfliktu, tak to je záležitosť, ktorá by rozhodne ovplyvnila aj Slovensko, napriek tomu že Kórejský polostrov je relatívne ďaleko geograficky, došlo by k zmene celého globálneho bezpečnostného prostredia. V konečnom dôsledku svet ako ho poznáme by v prípade aj obmedzeného jadrového konfliktu prestal existovať. Pravidla fungovania medzinárodných vzťahov sú nastavené tak, že použitie jadrových zbraní je akési nepísané tabu.
Z vojenského hľadiska, ako člen NATO, ktoré funguje na princípe kolektívnej bezpečnosti, by sa od Slovenska očakávala spoluúčasť pri konflikte, ktorého účastníkom sú USA, predovšetkým v prípade, že by došlo k útoku na USA zo strany KĽDR. Z ekonomického hľadiska, by sa konflikt na Kórejskom polostrove pravdepodobne dotkol juhokórejských firiem, ktoré investujú na Slovensku, je ich asi 100.