Od vyhlásenia nezávislosti Izraela uplynulo 70 rokov, najväčším problémom aj vtedy aj teraz sa ukazuje územie. Ako hodnotíte súčasnú situáciu, upokojí sa niekedy a budú obe najväčšie strany sporu, aj Izraelčania aj Palestínci spokojní?
Myslím si, že ak hovoríme o blízkej budúcnosti, tak nie. Palestínčania považujú rok 1948, kedy prišli o veľkú časť svojho historického územia za tragédiu. Toto už je dnes nezvratné. Nepomáha tomu ani okupácia ďalších území zo strany Izraela a budovanie nelegálnych osád na palestínskom území. Ťažko sa uzatvára mier, ak sa obe strany bodajú do chrbta. Ak by prišlo k diplomatickej dohode medzi oboma stranami, konflikt by sa v dlhodobom horizonte mohol upokojiť. Na to by však musela existovať zhoda medzinárodného spoločenstva a intenzívny tlak na obe strany.
Aké sú najväčšie prednosti Izraela a naopak, čo sa javí ako problém?
Izraelu sa vyčíta v prvom rade dvojaký meter. Ako krajina je určite v mnohých ohľadoch vyspelejšia ako jeho susedia. No je definovaný v prvom rade ako židovský štát, a to sa pretavuje aj do jeho priorít.
Izrael je dominantným hráčom v informatike a informačných technológiách, medicínskych odboroch či biotechnológiách. Je aj táto snaha, držať krok s technológiami, cestou čo najviac sa priblížiť svetovým lídrom a posilniť svoje miesto na mape?
Vo viacerých oblastiach je technologický líder, čo ovplyvnilo viacero faktorov. Vedel si nielen pritiahnuť veľa schopných ľudí z celého sveta, ktorí mali etnicko-náboženskú motiváciu v Izraeli žiť. Zároveň ho k pokroku donútila nepriateľská situácia po jeho vzniku. Od svojho začiatku bol prakticky vo vojne, keď ho susedné arabské krajiny okamžite napadli. A zrejme nemal ani na vyber, keď sa chcel ubrániť. Navyše, je to tiež efektívny zdroj príjmu pre malú krajinu s obmedzenými zdrojmi.
Hovoríme stále primárne o štáte Židov, v krajine sa však nachádzajú aj moslimovia či kresťania. Aké majú postavenie tieto náboženstvá?
Veľmi ťažká otázka. Majú právo na vyznávanie viery, majú zastúpenie v parlamente, ale stále platí, že Izrael je v prvom rade židovský štát. Všetko závisí aj od toho, kto je práve v parlamente. Keď je to krajná pravica, asi vieme, kam ideologicky bude štát smerovať.
Aký je v súčasnosti postoj k Židom vo svete aj na Slovensku? Stále sa zvyknú objavovať narážky na to, že Židia držia všetko bohatstvo sveta, či moc a niektorí ľudia sú pomerne silní antisemiti.
Antisemitizmus je stále problém a stretávame sa s ním aj na Slovensku. Sami dobre vidíme, aké bizarné zoskupenia sa dostali do nášho parlamentu. Svedčí to o tom, že tieto názory majú stále podporu. Na druhej strane treba rozlišovať dve veci - židovstvo a Izrael. Aj keď sa prelínajú, nie je to výhradne to isté. Ak niekto nesúhlasí s izraelskou politikou, nie je automaticky antisemita. Veľa Židov vo svete nesúhlasí s izraelskou politikou. Izrael však pochopiteľne tieto dve veci v defenzívnej diplomacii spája.
Ako hodnotíte zámer USA presunúť ambasádu do Jeruzalema, nejde od prezidenta Trumpa iba o ďalší z neuvážených krokov?
Možno áno, no za takýmito veľkými krokmi je vždy veľa zákulisných faktorov, ktoré sa na verejnosť nedostávajú. Ťažko sa objektívne hodnotí kontext tohto rozhodnutia. Možno je za tým lobby, možno širší plán, možno prchké rozhodnutie. Každopádne, tento krok spustil nepokoje ma palestínskej strane, výrazne narušil status quo a snahu o neutralitu Jeruzalema.