Z našich 13 europoslancov hlasovali za správu traja – Boris Zala, Eduard Kukan a Ivan Štefanec. Zdržali sa piati, Richard Sulík, Jana Žitňanská, Monika Beňová, Vladimír Maňka a Monika Smolková.
A proti odporúčaniu podniknúť kroky voči Maďarsku hlasovali Anna Záborská, Pál Csáky, József Nagy, Miroslav Mikolášik a Branislav Škripek.
Csáky pre TASR uviedol, že načasovanie pred voľbami do európskeho parlamentu je nešťastné. Aj keď určité problémy v Maďarsku vidí, bolo ich treba riešiť skôr alebo naopak až po voľbách.
Mikolášik sa zase odvolal na sporné veci v správe týkajúce sa Stredoeurópskej univerzity či postavenia rómskej menšiny a navrhol sa venovať skôr stavu v Rumunsku po protivládnych protestoch než Maďarsku.
Ďalší názor proti správe mala i Záborská. Priznala, že v Maďarsku sú rôzne znepokojivé veci ako korupcia či nakladanie so štátnymi financiami, „strieľať ťažkým kalibrom“ v europarlamente je však vec druhá.
Naopak, hlasy podporujúce správu sa odvolávali napríklad na demagógiu premiéra Viktora Orbána počas prejavu.
„Keď chceme byť členmi nejakého klubu, tak musíme dodržiavať pravidlá a Únia je o hodnotách, o ich zdieľaní. Vystúpenie Orbána svedčí o tom, že sa týmto hodnotám vzďaľuje. Hlasovanie o Maďarsku je aj hlasovanie o budúcnosti Únie,“ uviedol Štefanec.
A prečo sa teda niektorí zdržali? Podľa Sulíka nie je aktivácia článku 7 adekvátnym riešením a preferuje skôr pokračovanie dialógu. Pre Škripeka ide zase o snahu potrestať iný názor.