Maduro síce informácie o nedostatku potravín a liekov označuje za propagandu opozície a USA, no ako upozorňuje španielsky denník El Mundo, jeho vláda požiadala OSN a Európsku úniu o pôžičku v hodnote dvoch miliárd, aby mohla zaplatiť základné lieky.
To, ako rokovanie dopadlo, sa ešte nevie. Fakt je ten, že 21. februára do krajiny dorazilo z Ruska 7,5 tony liekov, ktoré boli rozdistribuované do troch nemocníc. Či to však stačí, je otázne.
Organizácia Lekári pre zdravie vypočítala, že kvôli nedostatku liekov vo venezuelských nemocniciach iba za posledné tri mesiace zomrelo viac ako 1 500 ľudí.
Podobne je to aj s potravinami. Nedávna štúdia troch venezuelských univerzít ukázala, že 80 percent domácností je v riziku potravinovej neistoty, pretože 90 percent obyvateľstva nemá dosť peňazí na to, aby si kúpili jedlo.
Kým minulý rok bol problém s tým, že v obchodoch nič nebolo, dnes je problém hlavne to, že potraviny síce v obchodoch sú, no sú príliš drahé.
Minimálna mesačná mzda vo Venezuele sa rovná necelým šiestim dolárom, spotrebný kôš však 300 dolárom. Za jeden plat si tak môžu ľudia, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, kúpiť dve kilá ryže, 12 vajec a kilo jabĺk. Minimálnu mzdu pritom dostáva 70 percent Venezuelčanov.
„Za minimálnu mzdu si dnes môžeš kúpiť dve kilá mäsa. Najväčšia venezuelská bankovka má hodnotu 15 amerických centov,“ povedala pre HN Venezuelčanka Tatiana Aguilera.
„Dostupnosť potravín s proteínmi je veľmi malá, jeme, čo zoženieme. Prežívame vďaka tomu, že nám potraviny posielajú známi zo zahraničia. Inak by to bolo nemožné,“ vysvetlila. Nie všetci však majú túto možnosť.
„Vyšli sme do ulíc, pretože ak si máme vybrať, či máme zomrieť od hladu alebo zomrieť v boji, chceme radšej to druhé,“ povedal venezuelským novinám El Pitazo Héctor Zambrano počas jedného z protestných zhromaždení. Aj napriek tomu Maduro nedovolil, aby do krajiny prišla humanitárna pomoc, a kamióny s potravinami, ktoré prišli, nakázal spáliť.