V uplynulých týždňoch a mesiacoch sme boli svedkami rastúcich antisemitských prejavov v západnej Európe, najmä vo Francúzsku. Kde vidíte príčiny tohto javu?
Nanešťastie, antisemitizmus a nenávisť voči Židom patrili k európskym kultúram celé stáročia. Stali sa integrálnou súčasťou života Židov po celej Európe a spôsobili deportácie, prenasledovanie a masakry v mnohých krajinách tohto kontinentu. Tragický vrchol dosiahli počas druhej svetovej vojny. Nacistické perzekúcie sa skončili vraždou šiestich miliónov Židov. Myslím si, že opätovný nárast antisemitizmu je spôsobený tromi hlavnými dôvodmi. Tým prvým je fakt, že sa zjavne objavuje v čase neistoty a dramatických zmien v spoločnosti.
Prečo sa tieto zmeny obracajú práve proti Židom?
Pretože tendenciou je obviňovať zo všetkého zlého „tých druhých“, čo často bývali práve židovskí obyvatelia. Po druhé – nárast radikálneho islamu v Európe takisto prispel k rozosiatiu antisemitských myšlienok, čo vždy bolo súčasťou ideológie týchto skupín. No a po tretie – viac ako 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny a s postupným vymieraním generácie, ktorá si pamätá túto hroznú a temnú éru, sa antisemiti cítia čoraz sebavedomejší pri otvorenom šírení svojej nenávistnej ideológie.
Majú Židia na Slovensku v tomto smere priaznivejšie postavenie? Alebo sa zvyšuje počet antisemitských prejavov aj v našej krajine?
Situácia na Slovensku predstavuje dve protichodné tendencie. Na jednej strane, Slovensko ako štát uznalo svoju poškvrnenú minulosť z čias druhej svetovej vojny a stavia sa k nej čelom. Zriadenie múzea v Seredi a ustanovenie deviateho septembra ako pamätného dňa obetí holokaustu sú dobrým príkladom tohto postoja. Som úprimne presvedčený, že jediný spôsob, ako sa vyrovnať s pamäťou na toto hrozné obdobie, je konať pravdivo a nepokúšať sa o znovuobjavenie histórie. Pretože jedine tak sa môžeme skutočne poučiť z lekcie, ktorú nám toto obdobie dalo.
Aká je tá opačná tendencia?
S veľkými obavami sledujeme na druhej strane všeobecne narastajúci počet antisemitských prejavov a popierania holokaustu po celom Slovensku, obzvlášť nárast podpory strany ĽSNS. Som si vedomý úsilia, ktoré bolo vynaložené s cieľom bojovať s týmto fenoménom na poli legislatívy a vzdelávania. Bol by som rád, keby sa v tomto smere pokračovalo ešte intenzívnejšie.
Čoraz viac Židov opúšťa západnú Európu a mieri do Izraela. Mnohí to vysvetľujú narastajúcou nevraživosťou, hlavne zo strany moslimov. Myslíte si, že sa v Európe stupňuje napätie medzi Židmi a moslimami?
Napätie medzi moslimami a Židmi nie je prirodzené. Žiaľ, v rámci moslimskej komunity existujú elementy, ktoré využívajú antisemitizmus ako prostriedok na upevnenie svojej podpory. Z minulosti poznáme fakt, že vybrať si vonkajšieho nepriateľa, či už reálneho alebo vymysleného, je metóda používaná na vytvorenie politickej moci. Neodlišuje sa to od toho, či robili iní antisemiti v minulosti alebo nacistická strana NSDAP.
Čo by mali politici robiť lepšie, aby sa spoločnosť dokázala vyhnúť takýmto prejavom?
Lídri a politici by mali byť absolútne netolerantní voči akýmkoľvek náznakom antisemitizmu, aj tým najnepatrnejším. Mali by tiež mať jasno v tom, že hocijaký druh rasovej nenávisti je neprijateľný. A čo je najdôležitejšie, mali by pomôcť v prijímaní takých zákonov, ktoré zabránia v rozdúchavaní nenávisti v akejkoľvek forme a podobe – vo verejnej sfére, ale aj na internete.
K antisemitským incidentom však nedochádza len zo strany moslimov. Videli sme ich aj počas protestov hnutia žltých viest či vandalských útokoch na severovýchode Francúzska. Prečo dochádza k radikalizácii aj medzi pôvodným európskym obyvateľstvom?
Nie je to prekvapujúce. Antisemitizmus je primárne európskym fenoménom. Existoval ešte pred tým, než moslimovia začali s imigráciou do Európy. Prevažuje obzvlášť na extrémnej strane politickej mapy, a to tak u krajnej pravice, ako aj extrémnej ľavice. Nepekné antisemitské demonštrácie žltých viest vychádzajú z faktu, že toto hnutie reprezentuje naraz dve radikálne strany politického spektra, ktoré sú v mnohých prípadoch antisemitské.
Radikalizuje sa aj európska politika, kde k moci prichádzajú populisti. Považujete takýto politický vývoj za nebezpečný pre Židov?
Nehádzal by som do jedného vreca všetky rôzne strany, ktoré teraz vznikajú v Európe. Chcem povedať len to, že kombinácia radikalizácie a nenávistnej ideológie by mohla byť veľmi nebezpečná nielen pre židovské komunity, ale pre celú Európu. Izrael sleduje situáciu s veľkým záujmom a obavami. To isté platí aj o židovských organizáciách a spoločenstvách. Dúfame, že pozitívne sily v Európe prevážia a zastavia tento vývoj.
Ste si istý, že tragédia druhej svetovej vojny sa už dnes opakovať nemôže? Alebo máte obavu, že ak toto riziko podceníme, budeme nútení podstúpiť podobné hrôzy opäť?
Som si naozaj istý tým, že musíme vyvinúť veľké úsilie vo vzdelávaní mladých Európanov o minulosti. Obzvlášť teraz, keď počty priamych svedkov samotného holokaustu sú každý rok nižšie a nižšie. Ak zabudneme na minulosť, môže to spôsobiť jej opakovanie. Niektoré veľmi zlé, nenávistné a deštruktívne myšlienky sa môžu zdať príťažlivé predovšetkým pre mladých ľudí, ak nemajú vedomosti o tom, čo tieto idey v minulosti spôsobili.