Malo sa na ňu navždy zabudnúť, no jej vrahom diabolský plán nevyšiel. Po mnohých desaťročiach ju opäť objavujeme ako odvážnu ženu, ktorá sa vzoprela konvenciám.
Regina vyrastala v berlínskej štvrti Scheunenviertel v hlboko veriacej a chudobnej židovskej rodine Wolfa Jonasa a Sary Hess. Narodila sa 3. augusta 1902 ako druhé dieťa. Spolu so starším bratom Abrahamom boli vychovávaní k tomu, aby sa im náboženstvo nespájalo iba s dodržiavaním obradov, ale predovšetkým s premýšľaním o duchovne.
Práve otec sa stal jej prvým učiteľom. Žiaľ, keď mala trinásť rokov, predčasne zomrel. Jonasovci, ktorí aj tak žili v skromných pomeroch, sa ocitli v ťažkej situácii.
Húževnatosť, s akou k nej pristúpili, dokázala Regine zabezpečiť pokračovanie v štúdiách na ortodoxnej dievčenskej škole pri synagóge na Rykestraße. Nebola pritom iba zbožným dievčaťom, ale aj výnimočne nadanou študentkou. Riaditeľ Max Weyl v nej rozpoznal talent na hebrejčinu, náboženstvo a židovské dejiny. Poskytoval jej preto navyše súkromné hodiny, počas ktorých študovali zákony, etiku, tradície a filozofiu.
V tom čase bola židovská komunita silno patriarchálna. Verejný priestor a vedenie komunít boli organizované len z perspektívy mužov. Tí čítali z Písma, viedli bohoslužby a stávali sa rabínmi, ktorí odovzdávali vierouku a radili ľuďom. Ženská zbožnosť sa očakávala vo výchove detí a v udržiavaní každodennej náboženskej praxe v domácnosti.
Regina však chcela čosi viac. Túžila vstúpiť do priestoru oficiálnej náboženskej autority. Po štúdiu na dievčenskej škole preto nastúpila na liberálne orientovanú Vysokú školu judaistiky v Berlíne. Nebola tam jedinou ženou, no ako jediná si dala predsavzatie získať rabínsku ordináciu.
Paradoxne, patrila skôr ku konzervatívnejším veriacim. Zachovávala šabat tak prísne, že v tento deň nenosila ani vreckovku, aby neporušila zákaz nosenia predmetov...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
