Z Kyjeva sa po víťazstve Zelenského začínajú opatrne ozývať hlasy o získaní kontroly nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, ktoré sú sčasti ovládané proruskými separatistami.
To však nebude jednoduché, aj keby s tým súhlasila samotná Moskva.
Väčšina obyvateľov Donbasu je totiž oveľa viac naklonená Rusku než Západu. Opätovné pripojenie k Ukrajine smerujúcej do euroatlantických štruktúr by tak mohlo vyvolať nové napätie.
„Veľkým problémom je v týchto regiónoch ruská propaganda, ktorá tu existuje desiatky rokov. Prakticky od rozpadu Sovietskeho zväzu pred takmer 30 rokmi sa tu nič nezmenilo. Vládne tu stalinská ideológia a patriotizmus sovietskeho národa,“ povedal pre HN Denis Begunov, zakladateľ neziskovej organizácie Silné komunity a bývalý poslanec v Sloviansku na Donbase.
Podľa neho sa ľudia na okupovaných územiach nedokážu tejto ideológie zbaviť. Nemajú šancu kúpiť si ukrajinskú či západnú tlač. Denníky sú len miestne, prípadne ruské, ktoré informujú o tom, aké zlo predstavuje NATO.
Rovnako sú v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike vypnuté signály ukrajinských televíznych a rozhlasových staníc, ktoré tak nie je šanca chytiť.
Navyše, ľudia majú vlastné problémy, ktoré sa týkajú ich samotnej existencie. „Príliš sa nezaoberajú Európskou úniou či NATO. Mnohí z nich ani nevedia, čo to vlastne je. Len počúvajú, ako je na Západe zle,“ doplnil Begunov.
Na Ukrajine to podľa neho bolo až do odchodu Viktora Janukovyča podobné. Po zmenách v roku 2014 sa však situácia zlepšila a v krajine sa časom začalo formovať občianske zmýšľanie. Donbas sa však dôsledkov propagandy dodnes nedokáže zbaviť.
Pokiaľ však ide o anektovaný Krym, nádej na dosiahnutie riešenia medzi Kyjevom a Moskvou je minimálna.
„Treba si uvedomiť, že medzi Donbasom a Krymom je veľký rozdiel. Všetky inštitúcie na Kryme sú kontrolované ruskými úradmi. Na Donbase ruské úrady nie sú, pretože Rusko ho oficiálne považuje za ukrajinské územie,“ doplnil viceminister Tuka.