Ukrajinu bude v nasledujúcich rokoch viesť vláda s veľmi silným mandátom. V nedeľňajších parlamentných voľbách totiž všetkých doslova prevalcovala strana Sluha národa úradujúceho prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má podľa predbežných výsledkov šancu ovládnuť väčšinu poslaneckých kresiel.
Zelenskému by sa tak výrazne rozšírili možnosti, ako presadiť svoje hlavné politické ciele. Medzi tie patrí najmä ukončenie konfliktu na východe Ukrajiny. Práve uzavretie mieru s proruskými povstalcami od Zelenského očakávajú jeho voliči.
Zelenskému by sa tak výrazne rozšírili možnosti, ako presadiť svoje hlavné politické ciele. Medzi tie patrí najmä ukončenie konfliktu na východe Ukrajiny. Práve uzavretie mieru s proruskými povstalcami od Zelenského očakávajú jeho voliči.
Jednoznačný náskok
Podporovatelia Zelenského totiž pochádzajú predovšetkým z radov tých ľudí, ktorí už majú dosť vojny na východe Ukrajiny. „Každý deň počúvajú v médiách správy o situácii na frontovej línii a mnohí sú už z toho dosť nervózni. Týka sa to najmä mladej generácie Ukrajincov, ktorí odmietajú vyrastať vo vojnou zasiahnutej krajine. Nechcú ísť na front a slúžiť tam ako vojaci v ukrajinskej armáde,“ uviedol pre HN Jevhen Bystryckyj, šéf Inštitútu filozofie ukrajinskej Národnej akadémie vied a niekdajší výkonný riaditeľ Medzinárodnej nadácie obrody v Kyjeve.
Podľa oficiálnych údajov zverejnených včera popoludní po sčítaní 70 percent hlasov viedla Zelenského strana Sluha národa s jednoznačným ziskom 42,5 percenta. „Okrem mladých sa prezident teší podpore aj u ľudí v strednom veku, obzvlášť tých, ktorí žijú v regiónoch a nemajú negatívny vzťah k Rusku,“ doplnil Bystryckyj.
Jeho slová potvrdzuje aj volebná mapa Ukrajiny. Tá sa sfarbila do zelena, teda farby Zelenského tábora. Zelené zostali všetky ukrajinské oblasti s výnimkou troch – Ľvovskej na západe, ako aj Luhanskej a Doneckej na východe. Zelenskyj tak paradoxne nezvíťazil na tradičnom ruskojazyčnom území, hoci sám pochádza z Kryvého Rihu, kde je dominantným jazykom práve ruština. Tá je tiež jeho materskou rečou. Na Donbase dominovala proruská Opozičná platforma – Za život, ktorá sa s celkovo 13 percentami stala druhým najsilnejším zoskupením v parlamente.
Až za týmto tandemom sa ocitli ďalšie opozičné strany, a to vrátane Európskej solidarity bývalého prezidenta Petra Porošenka, ktorej predbežné výsledky zverejnené denníkom Ukrajinská pravda pripisujú 8,5 percenta. Hlboko vzadu zostala aj strana Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej, ktorej zisk by sa mal pohybovať okolo úrovne ôsmich percent. Vyše šesť percent získala strana Hlas, ktorá zvíťazila v Ľvovskej oblasti.
Viac strán sa už do Verchovnej rady Ukrajiny, ako sa oficiálne nazýva parlament v Kyjeve, nedostane. Ak sa tieto čísla potvrdia, Zelenskyj bude siahať po parlamentnej väčšine, a tým pádom aj jednofarebnej vláde.
V takom prípade by sa Zelenskému otvorila cesta, aby začal s proruskými povstalcami či priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hovoriť o spôsoboch, ktorými by sa dalo dospieť k ukončeniu konfliktu na Donbase. Niektorí politickí lídri, medzi ktorých patrí napríklad exprezident Porošenko, totiž voči Rusom presadzujú veľmi tvrdý tón a akékoľvek ústupky odmietajú.
Zmierenie s Rusmi
Ľuďom pritom podľa expertov takáto politika prestáva vyhovovať, čo ukázali aj výsledky prezidentských či parlamentných volieb. „Najnovší sociologický prieskum o pocitoch obyvateľov Ukrajiny voči Rusku ukázal veľmi zaujímavé údaje. Voči samotným ľuďom z Ruska má viac ako 50 percent Ukrajincov pozitívny či dokonca priateľský vzťah. Avšak iba 13 percent ľudí má rovnako priaznivý vzťah voči ruskej vláde a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Takže jednoznačne môžeme konštatovať, že bežní Ukrajinci prejavujú voči Rusom skôr umiernené, a nie negatívne postoje,“ pripomenul Bystryckyj.
Porošenkovi podľa neho nepomohla ani viac-menej mierová situácia, ktorá dnes vládne na východe Ukrajiny. „Ľudia si ju totiž rozhodne nespájajú s úspechmi politiky predchádzajúcej Porošenkovej vlády. Vo voľbách neocenili kroky, ktoré Porošenko v tomto konflikte podnikol. A od Zelenského očakávajú, že túto situáciu definitívne vyrieši,“ doplnil Bystryckyj, ktorý so svojím tímom počas volieb zvyčajne cestuje do regiónov blízko Kyjeva a kontroluje situáciu priamo na mieste. Sleduje pritom nielen samotné výsledky volieb, ale aj metódy spočítavania hlasov či metriky.
Výsledky parlamentných volieb na Ukrajine
(v percentách, po sčítaní 70 percent hlasov v 199 jednomandátových volebných obvodoch)
Sluha národa – 42,6
Opozičná platforma – Za život – 13
Európska solidarita – 8,4
Vlasť – 8
Hlas – 6,2
Zdroj: Ukrajinská pravda