Syriza zaznamenala úspech na domácej politickej scéne pred štyrmi rokmi, keď hlásala politiku boja proti úsporným opatreniam a stala sa aj vládnou stranou. Reakcia odporu nastúpila po tom, čo musela zaviesť škrty v súvislosti s tretím záchranným programom v roku 2015.
Ľavičiarom sa síce podarilo značne znížiť nezamestnanosť z 28 percent v roku 2013 na menej než 20 percent tento rok, ekonomické zotavovanie však podobný progres nezopakovalo.
„Je to z každého niečo, čo sa stalo strednej triede, obmedzenia zo záchranného programu, ich štýl vlády, vševediaci prístup a prehnaná sebaistota,“ uviedol pre portál Guardian Elias Nikolakopoulos, vedúci prieskumu verejnej mienky.
Práve stredná trieda Grékov mala rozhodnúť o prehre Syrizy – je zaťažená daňami, ktoré plynú zo záchranného programu.
Grécko na rozdiel od iných európskych krajín má početnú triednu mobilitu, a práve prísľub Novej demokracie o nižších daniach strednej triede pomohlo k jej úspechu. Stranu oslabila aj pre Grékov nepopulárna dohoda týkajúca sa zmeny názvu pre štát Macedónsko na Severné Macedónsko.
Pôvodný názov totiž patril aj severnému regiónu Grécka.