Pravdou sa stal pravý opak. V uplynulých rokoch došlo medzi Západom a Rusmi hneď k niekoľkým kontroverziám.
„Samozrejme, nesmieme zabúdať na vojnu v Gruzínsku v roku 2008. No a fundamentálnym problémom sa napokon stala v roku 2014 Ukrajina, keď došlo k anexii polostrova Krym. Vzťahy medzi Západom a Ruskom, predovšetkým Spojenými štátmi, sa potom úplne zrútili. Všetky tieto fakty určite zohrali svoju úlohu a prispeli k tomu, že tieto vzťahy sú dnes na bode mrazu,“ uzavrel Havlíček.
Putin vlani začal už svoje štvrté funkčné obdobie v kresle prezidenta. Hoci s premiérom Dmitrijom Medvedevom si v rokoch 2008 až 2012 formálne vymenili kreslá, za skutočného lídra Ruska je považovaný práve on celých 20 rokov.
Zatiaľ ani experti nedokážu odhadnúť, čo bude v roku 2024, keď mu vyprší aj štvrtý mandát. V hre sú skutočne všetky varianty.
„Objavili sa aj úvahy, že Putin sa stane lídrom spoločného štátneho útvaru, ktorý chcú Rusi vytvoriť s Bieloruskom,“ naznačil jednu z možností Havlíček.
Hovorí sa dokonca i o tom, že Putin by mohol rok pred skončením svojho štvrtého funkčného obdobia formálne abdikovať z kresla prezidenta.
Naoko by tým ustúpil nespokojným ľuďom. Do úradu by nastúpila bábková hlava štátu. Medzitým by nechal zmeniť ústavu tak, aby o rok sám mohol opäť kandidovať na post šéfa Kremľa.
Isté je len to, že tento skutočný technológ moci sa bude aj napriek narastajúcim prejavom odporu snažiť udržať režim, ktorý sám vybudoval, pri živote čo najdlhšie.
A tiež nie je najmenších pochybností o tom, že jeho ľudia už teraz intenzívne premýšľajú nad spôsobom, ako prechod moci o päť rokov čo najhladšie uskutočniť.