Moc do svojich rúk uchopili všemocní oligarchovia, štát strácal kontrolu nad dianím vnútri krajiny, ruská ekonomika sa ocitla na kolenách.
Jeľcin sa preslávil viac výstupmi pod vplyvom alkoholu než pevnou politickou rukou, ktorú si Rusko tých čias vyžadovalo.
Vtedy vstúpil na scénu Putin. Ten si za socializmu budoval kariéru ako dôstojník KGB. V rodnom Leningrade mal množstvo dôležitých kontaktov a neustále stúpal v mocenskom rebríčku.
Koncom júla 1998 sa stal šéfom Federálnej bezpečnostnej služby, nástupníčky KGB. To mu však nestačilo, jeho politické ambície boli oveľa vyššie.
Kľúčovú úlohu v jeho prípade zohrával fakt, že tajné služby v Rusku mali vždy veľmi silnú pozíciu v najvyšších politických poschodiach.
Napokon, Putin nebol prvým šéfom spravodajskej služby, ktorý vystúpil až na absolútny vrchol.
Lídrom Sovietskeho zväzu sa v novembri 1982, teda po smrti Leonida Brežneva, stal bývalý riaditeľ KGB Jurij Andropov. Práve v schopnosti ťahať nitkami v pozadí a vedieť pracovať s dôležitými kontaktmi vidia experti rozdielovú výhodu Putina.