Hoci vďaka poslednému sovietskemu lídrovi Michailovi Gorbačovovi a jeho perestrojke sa reformy v jeho krajine začali skôr než u nás, na Ukrajine dochádzalo k zmenám podstatne pomalšie.
Zatiaľ čo v Československu sa hneď prvým porevolučným prezidentom stal presvedčený antikomunista a bývalý disident Václav Havel, na Ukrajine nastúpil po získaní nezávislosti v roku 1991 k moci Leonid Kravčuk. Tento muž bol členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu od roku 1958. Komunistickým zameraním sa netajil ani v čase, keď v strednej a východnej Európe starý režim padol. V roku 1990 sa postavil do čela ukrajinských komunistov a ani po vyhlásení nezávislosti neskrýval blízke vzťahy k Rusku. Podpísal vstup krajiny do Spoločenstva nezávislých štátov, teda akejsi nástupníckej organizácie po rozpadnutom Sovietskom zväze.
Dlhoročným a prominentným členom sovietskej komunistickej strany bol aj Kravčukov nástupca v kresle hlavy štátu Leonid Kučma. Ten sa stal prezidentom v roku 1994 a v tomto úrade vydržal plné dve funkčné obdobia, teda rovných desať rokov. Hoci sa prejavoval ako umiernený reformátor, ani v jeho prípade sa ani zďaleka nedá hovoriť o zbližovaní so Západom. Práve naopak, prioritou zostávali vzťahy s Ruskom. Navyše, jeho vládnutie poznamenali mnohé korupčné škandály a pokusy oslabiť slobodu médií.