Ako dlho už žijete v Británii a prečo ste sa rozhodli tam odísť?
Prvého februára uplynulo presne sedem mesiacov, čo sme sa s manželkou, šesťročnou dcérkou a trojročným synom presunuli do Brightonu s úmyslom tu žiť. S manželkou sme sa úplne zhodli v predstave vývoja našej budúcnosti, čo od nej očakávame a hlavne aké podmienky a možnosti chceme pre naše deti.
Do Británie ste teda odišli už v čase po referende o brexite. Nemali ste z toho obavy, prípadne dúfali ste, že sa odchod nenaplní?
Áno, v čase, keď sme už prakticky plánovali odchod, sme v médiách v podstate neustále počúvali o odkladoch brexitu. Nevedeli sme, kedy a či vôbec k nemu dôjde. Obavy sme mali z bežných, pre nás však možno nových a neznámych vecí. To je asi trochu normálne, hlavne pri takom rozhodnutí, keď máte dve malé deti. Avšak čo sa týka naplnenia brexitu, bolo nám to úplne jedno. Mali sme predstavu a svoj sen. Vieme, ako vyzerá náš cieľ, a sme pripravení všetko dotiahnuť k našej spokojnosti.
Od referenda až po dnešok sa pre vás v bežnom živote nič nezmenilo? Keď ste napríklad cestovali domov na Vianoce, bolo to presne také isté, ako na Veľkú noc alebo po minulé roky? Žiadne zmeny na letisku, kontroly, iné dokumenty?
Cestujem pre rôzne záležitosti a pracovné veci nielen na Slovensko, ale aj do Holandska či Nemecka. Na letiskách nebadám absolútne nijaké zmeny.
Informujú vás pravidelne britské úrady, respektíve slovenská ambasáda o zmenách alebo vám chýbajú informácie? Je tam chaos? Privítali by ste lepšiu informovanosť?
Naša informovanosť závisí len od nás, britské úrady asi nebudú posielať každému jednému človeku inštrukcie, čo a ako má robiť, keď to príde. Ani náhodou v tom nie je chaos. Myslím si, že každý by sa vo svojom vlastnom záujme mal namiesto sťažovania na nedostatok informácií jednoducho zaujímať o aktuálny a nadchádzajúci stav, aby sa vyhol nechceným situáciám. Úrady a inštitúcie ochotne poskytujú informácie, keď sa ľudia pýtajú.
V Británii sa chystáte rozbehnúť vlastné tetovacie štúdio. Správajú sa k vám Briti inak než k domácim? Alebo žiadne rozdiely nevnímate?
Stretávam veľa rôznych ľudí, či už mojich zákazníkov, alebo predavača v obchode, či úradníka. Mnohokrát, možno aj väčšinou to ani nie sú Briti. Takže nepociťujem, že by sa ku mne niekto správal nejako neprístojne.
Chcú od vás úrady nové dokumenty, prihlásiť sa na pobyt alebo niečo podobné?
Čo sa týka pobytu, je rovnako v záujme každého cudzinca, ktorý tu plánuje žiť, aby spravil určité úkony na zaistenie svojho legálneho pobytu. Aj s rodinou sme požiadali o Pre-settled Status, teda predbežný usadlík, ktorý nám bol úspešne pridelený. Človek tak môže urobiť minimálne po šesťmesačnom pobyte v Británii. Ľudia, ktorí tu žijú viac ako päť rokov, si žiadajú o Settled Status, teda usadlík.