Vášne sa opäť rozhoreli v Hongkongu. Čínsky parlament koncom minulého mesiaca schválil návrh zákona o národnej bezpečnosti v tejto bývalej britskej kolónii. Podľa odporcov Pekingu sa tým končí autokómia Hongkongu, ktorý sa tak fakticky dostane pod úplnú kontrolu čínskej ústrednej komunistickej vlády.
Tá opäť vysiela výstražné signály aj voči Taiwanu. Čínsky premiér Li Kche-čchiang na začiatku júna zdôraznil, že Peking je jednoznačne proti nezávislosti ostrova a odmieta, aby sa do ich vzťahov miešali tretie strany. Ak by sa navyše Tchaj-pej pod vedením prezidentky Tsai Ing-wen pokúsil o získanie nezávislosti, Čína by voči nemu použila vojenskú silu. „Pokiaľ prídeme o možnosť mierumilovného znovuzjednotenia, naše ľudové ozbrojené složky podniknú všetky nevyhnutné kroky na dôrazné potlačenie všetkých separatistických plánov či akcií,“ uviedol člen Ústrednej vojenskej komisie v Pekingu a zároveň mocenská trojka čínskych komunistov Li Čan-šu. Taiwan na to zareagoval nákupom protilodných striel Harpoon odpaľovaných z pozemných batérií.
Peking pritom bojuje proti Tchaj-peju viacerými prostriedkami. Dlhodobo napríklad blokuje jeho vstup do Svetovej zdravotníckej organizácie či ďalších globálnych inštitúcií. Na veľkú nevôľu Číny tiež naráža návšteva šéfa českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwane chystaná na prelom augusta a septembra tohto roka.
Karásková dáva vyhrotenie napätia medzi Pekingom a jeho susedmi do súvislosti s problémami čínskeho vedenia najmä v tom, ako sa vyrovnáva s koronavírusovou krízou. Dôležitým faktorom je aj medzinárodná kritika Číny a ekonomické dosahy pandémie i ekonomického decouplingu, teda oddelenia americkej ekonomiky od tej čínskej.