„Financovanie a spoluprácu s nimi vníma cez optiku, čo všetko od nich môže hneď dostať. Od financovania a spolupráce očakáva okamžitú protihodnotu, tá však nie je peňažitá. Ide v nej najmä o budovanie vzťahov,“ uviedol pre HN Petr Boháček, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Spojené štáty boli podľa neho v minulosti navyše zvyknuté na svoju neotrasiteľnú úlohu v medzinárodnej geopolitike. Táto rola sa však teraz začína meniť. Svet sa rozdrobuje, svoju pozíciu si posilňuje viacero silných hráčov, ktorí sa Američanom vyrovnávajú. „Je to dlhodobý trend. Medzinárodné organizácie prestávajú Spojeným štátom slúžiť ako nástroj, prostredníctvom ktorého si presadzujú svoje vlastné ciele. Pre Trumpa tak už nie sú zaujímavé,“ doplnil Boháček.
Podľa neho sa tým otvárajú dvierka najmä pre Čínu, ktorá získava čoraz väčší vplyv v organizáciách ako WTO či WHO, čo sa napokon potvrdilo aj počas pandémie koronavírusu.
V prípade posledných Trumpových krokov však nepochybne ide aj o premyslenú súčasť kampane pred novembrovými prezidentskými voľbami. Symbolom úspešnej predvolebnej kampane sa pred štyrmi rokmi stala Trumpova červená šiltovka s nápisom Make America Great Again a podobnú taktiku zvolil jeho štáb aj tentoraz. Čiapky, ktoré nosia jeho priaznivci tento rok, majú nápis Keep America Great, teda Udržme Ameriku veľkou.
Dá sa pritom predpokladať, že Trump si ponechá konfrontačný štýl aj naďalej. „Trump je majster v tom, že nastolí určitú tému a vyvolá krízu. Potom sa objaví ako spasiteľ, ktorý jediný dokáže problém vyriešiť. Svojich stúpencov tak zjednotí pomocou konfliktu namierenému proti ľavici,“ pripomenul Boháček.
Podľa neho to dokázal napríklad nariadením smrteľného útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního začiatkom tohto roka či konfrontačnou politikou voči Venezuele pod vedením prezidenta Nicolása Madura. „Čokoľvek sa stane vo svete, Trump to dokáže prepojiť s domácou politickou scénou. Spôsobí konflikt a vinu zaň potom hádže na svojich oponentov prevažne z radov demokratov, ľavicových organizácií či kohokoľvek mimo konzervatívneho spektra. Ukazuje na Irán či Venezuelu a hovorí – pozrite sa, toto všetko by hrozilo aj u nás, ak by tu vládli demokrati.“