Libanon prešiel od polovice 70. rokov do začiatku 90. rokov minulého storočia krvavou občianskou vojnou, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba 120-tisíc obetí. Aj v nasledujúcom období však v krajine dochádzalo k ozbrojeným incidentom, najmä v súvislosti so šiitským hnutím Hizballáh podporovaným Iránom. Hizballáh ostreľoval raketami vypaľovanými z libanonského územia Izrael, ktorý mu to vracal rovnakou mincou. Izraelské rakety neraz zasiahli aj civilné oblasti libanonských miest.
Politické krídlo Hizballáhu je členom vládnej koalície, ktorá vládne Libanonu od začiatku tohto roka. „Hoci vládol aj predtým, jeho pozícia v politike sa skôr posilnila. Každopádne je v Libanone dlhodobá nespokojnosť verejnosti s politikou vlády hlavne čo sa týka ekonomiky, konfesného systému vládnutia, korupcie a celého radu ďalších tém. Samozrejme, Hizballáh je na strane zodpovedných za túto situáciu,“ doplnil Čejka.
Hnutie bude teraz mať podľa neho o to väčšie obavy o svoju politickú budúcnosť a súčasná situácia mu môže skôr ublížiť. Izrael by preto nemal byť v bezprostrednom ohrození. „Z tohto pohľadu sa Hizballáh bude teraz musieť sústrediť viac na iné veci než je Izrael. Môžu sa posilniť občianske protesty v krajine a volanie po radikálnych zmenách politického systému.“
Otázkou tiež bude to, ako sa k situácii postaví Irán. „Ten má dlhodobo veľmi silný vplyv na Hizballáh a rôzne veľkou mierou ovplyvňuje aj jeho spojencov, ktorými sú nielen šiitské, ale napríklad aj kresťanské politické hnutia. Libanonská politika je nesmierne komplikovaná a nesleduje vzorce, ktoré majú vo svojej hlave nastavené Stredoeurópania. Pevne dúfam, že súčasná situácia v Libanone aspoň trochu podnieti záujem o komplikované a často tak tragické dianie v tejto malej krajine, o ktorej sa aj napriek jej dôležitosti pre vývoj v regióne vie u nás len velmi málo,“ uzavrel Čejka.