Dajú sa volebné zmeny v Hongkongu považovať za koniec „jednej krajiny – dvoch systémov“?
V zásade áno. Môžeme hovoriť o tom, že akákoľvek limitovaná demokracia v Hongkongu existovala, tak dnes už neexistuje. Samozrejme, je na uváženie, či je práve toto tá bodka, alebo ňou bolo prijatie bezpečnostného zákona v júni minulého roka. Podstatné je, že v súčasnosti už určite nemôžeme s nejakou veľkou dôverou hovoriť, že by v Hongkongu ešte stále platil princíp jednej krajiny – dvoch systémov. Mocenské ukotvenie v rámci vlády komunistickej strany je už zakončené.
Je to zjavné porušenie spoločnej britsko-čínskej deklarácie. Má dnes táto dohoda ešte nejakú záväznosť?
Záväzky, ktoré Čína dala Veľkej Británii, keď preberala Hongkong, už neplatia. Tie zmluvy boli celkom jasne porušené. Predstavitelia komunistickej strany sa k tejto téme už niekedy pred troma rokmi vyjadrovali, že dohoda je dávno prežitá a nie je dôvod sa ňou naďalej riadiť. Zároveň to však bola normálna právne záväzná medzinárodná zmluva, v ktorej sa dva suverénne štáty dohodli na odstúpení teritória jedného štátu druhému za určitých podmienok.
Môže s tým Británia vôbec ešte niečo urobiť?
Pokiaľ by mala záujem, mohla by ako zmluvná strana riešiť situáciu na Medzinárodnom súdnom dvore s tým, že zmluva bola porušená. Prirodzene, o nejakých sankciách v podobe vrátenia teritória sa nedá baviť, to by bolo nereálne. Otázne teda je, či bude Británia ochotná podniknúť nejaké politické kroky, či už v podobe ekonomických, alebo politických sankcií, prípadne poskytovania jednoduchšieho prístupu hongkonským obyvateľom k britskému azylovému systému alebo zjednodušenia vízových reštrikcií.
Možno očakávať intenzívnejšiu vlnu emigrácie?
Podľa mňa to je veľmi pravdepodobné, keďže osoby, ktoré žili v Hongkongu a boli jeho občanmi pred rokom 1998, majú štatút britských občanov v zámorí. Už teraz sa tešia jednoduchšiemu prístupu do Británie. Vidíme, že tento exodus už postupne nastáva. Pre Londýn to môže byť v niektorých ohľadoch aj celkom výhodné, pretože to bude znamenať najmä odlev mozgov. Títo ľudia pôjdu primárne práve do Británie. Zároveň časť disidentov uteká na Taiwan.
Prežije v Hongkongu relevantná demokratická opozícia?
Demokratická opozícia v zmysle politickej sily, ktorá by mala zastúpenie napríklad v legislatívnej rade – to skôr nie. Prístup k funkciám v exekutíve – to je už úplný nonsens. Avšak v zmysle prežitia vo forme organizovaného disentu zrejme v nejakej podobe pretrvá. Otázne je, do akej miery bude disent schopný vykonávať svoje aktivity priamo na území Hongkongu alebo či to bude musieť robiť z exilu.
Stupňuje sa autocenzúra aj u obyvateľov?
Podľa mňa sa to ešte len bude stupňovať. Uvidíme, ako bude situácia vyzerať po skončení pandémie. Protestné hnutie súvisiace s bezpečnostným zákonom a extradíciou bolo totiž ešte v čase pred ňou. Tieto protesty ustali prirodzene v dôsledku pandemickej situácie. Nie preto, že by sa ich účastníci vzdali svojich požiadaviek. Bude zaujímavé sledovať situáciu po upokojení pandémie. Najmä to, či sa protestné hnutie znovu zmobilizuje a bude schopné zorganizovať sa a prípadne vyjsť do ulíc.
Budú mať kroky Číny dosah na budúcoročnú zimnú olympiádu v Pekingu?
O otázke olympiády sa v posledných týždňoch veľmi intenzívne diskutuje. Skôr sa tak však deje v súvislosti so situáciou ujgurskej menšiny v provincii Sin-ťiang. Avšak, samozrejme, nie je to jediný ľudskoprávny problém v Číne. Jedným z nich je aj Hongkong, ktorý môže tiež v nejakej miere zavážiť. Rozhodujúce v tomto prípade bude, ako sa k tomu postaví sféra biznisu.
Ako sa k tomuto problému stavia?
Vidíme, že pri Sin-ťiangu je jej odpoveď rozpačitá. Aj tie spoločnosti, ktoré sa vyhranili proti používaniu sin-ťianskej bavlny, svoje postoje následne po bojkote zo strany Číny negovali. Skôr som skeptický ohľadne akejkoľvek výraznej mobilizácie medzinárodného spoločenstva. Keď už, tak bude bojkot na politickej úrovni, čo by znamenalo, že sa na olympiáde napríklad nezúčastnia vrcholní politickí predstavitelia západných štátov. No nemyslím, že by sa konal rozsiahlejší bojkot v tom zmysle, že by sa od olympiády dištancovali sponzori a športové značky. To mi zatiaľ príde nereálne.