Ten je, zdá sa, nad sily tohto malého štátu, ktorý má len niečo vyše 600-tisíc obyvateľov. Balkánsku krajinu varovala pred rizikom dlhovej pasce samotná Európska únia. Pandémia na Čiernu Horu, ktorej ekonomika sa do veľkej miery spolieha na turizmus, dopadla tvrdo. Teraz naliehavo žiada Úniu, aby ju zachránila a zbavila čínskeho vplyvu. Tá sa však bojí, aby tým pre nezodpovedné krajiny nevytvorila nebezpečný precedens. Maďarsko je v porovnaní s Čiernou Horou iná ekonomika. Čínske pôžičky by ju zruinovať nemali, no môžu vytvoriť tlak na budúce maďarské vlády.
Väčšie obavy však vzbudzujú bezpečnostné riziká, ktoré môžu mať následky nielen pre Maďarsko, ale aj pre celú Úniu a NATO. V tomto prípade si spomeňme na prípad budovy Africkej únie. Sídlo tejto organizácie v Addis Abebe, hlavnom meste Etiópie, vybudovala Čína ako dar Afrike, v ktorej sa sústreďuje najväčšie množstvo čínskych investícií. Ako sa neskôr ukázalo, čínska stavebná firma budovu prepchala špionážnymi zariadeniami na odpočúvanie, nahrávanie videozáznamov a sledovanie emailovej komunikácie. Za týmto škandálom stála štátna spoločnosť, ktorá sa má podieľať aj na výstavbe budapeštianskej univerzity. Dokáže Čína garantovať, že sa to tentoraz nestane? Asi ťažko.
Preto každý, kto vstúpi na pôdu univerzitného kampusu – študenti či učitelia, výskumníci alebo hosťujúci prednášajúci – môže byt monitorovaný. V súvislosti s novým národným bezpečnostným zákonom zavedeným minulý rok po udalostiach v Hongkongu môže Peking akúkoľvek kritiku na adresu Číny – tak na území krajiny, ako aj v zahraničí – vnímať ako zločin, ktorý bude zrejme automaticky trestať pri vstupe na svoju pôdu.