Odchod nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá 16 rokov udávala tón nielen v domácej a zahraničnej politike Berlína, ale do veľkej miery bola líderkou celej Európskej únie. Polročné predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré Francúzsko preberá už o pár dní – s nástupom roka 2022. A v neposlednom rade očakávaná definitívna porážka koronavírusu a s ňou spojené postpandemické zmeny, ktoré chce Európa využiť na návrat na globálne geopolitické i ekonomické výslnie.
Toto všetko sú faktory, ktoré by v nasledujúcom roku Paríž rád využil na katapultovanie do čela rozhodovacích procesov v Únii. O tom, či šancu nahradiť Merkelovú v pozícii akejsi tváre EÚ dostane súčasný prezident Emmanuel Macron alebo niektorý z jeho protikandidátov, rozhodnú francúzski voliči v jarných voľbách nového šéfa Elyzejského paláca. Kľúčové pri európskom presadzovaní záujmov Paríža bude aj to, s akou silou a odhodlaním sa ujme úradu spolkového kancelára líder nemeckých sociálnych demokratov Olaf Scholz. „Toto je čas pre Európu. Čelíme zdravotným a ekonomickým výzvam, vzostupu agresívnych mocností a klimatickej zmene – a najlepšia odpoveď je tá európska. Pre Francúzsko, ktoré prvého januára prevezme na šesť mesiacov vedenie Rady EÚ, je zodpovednosť za finalizáciu projektov a zákonov pre Európu prvoradá. S hrdosťou to urobíme,“ ubezpečil Macron v nedávnej prezentácii priorít francúzskeho predsedníctva.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, akú európsku budúcnosť si Paríž predstavuje pre jadrovú energiu, ako chce bojovať s nelegálnou migráciou aj čo od neho môže očakávať región strednej Európy vrátane Slovenska.